O nemocnici

8.4.2020

Nemocnica Bánovce, tretia súkromná nemocnica, člen skupiny AGEL, tiež prijala mimoriadne opatrenia vzhľadom na šíriaci sa koronavírus COVID-19. O aké opatrenia ide, ako ovplyvnili chod a organizáciu nemocnice a na podrobnosti o novom víruse sme sa spýtali MUDr. Miny Bobockej, riaditeľky nemocnice. V týchto dňoch sa vo všetkých zdravotníckych zariadeniach prijímajú rôzne opatrenia, ktoré majú chrániť nielen pacientov, ale aj personál. Aké opatrenia ste prijali v bánovskej nemocnici?

Samozrejme, epidemiologická hrozba neobišla ani našu nemocnicu. Ako jedno z najdôležitejších opatrení sme zaviedli miesto prvého kontaktu, teda triáž. Situovaná je hneď pri vstupe do nemocnice. Tu si každý prichádzajúci musí vydezinfikovať ruky, naši zamestnanci mu odmerajú  telesnú teplotu a pacient vypisuje prehlásenie o svojej cestovateľskej anamnéze. Miesto prvého kontaktu funguje v pracovných dňoch od 6,00 hod. do 22,00 hod. Mimo tohto času je hlavný vchod nemocnice uzavretý, avšak v prípade nevyhnutnej potreby je recepčnou privolaný lekár a sestra.  Aj napriek opatreniam však denne našu nemocnicu navštívi v priemere okolo 600 pacientov. 

Čo sa deje s pacientom, ktorý je podozrivý na koronavírus COVID-19?

Pacienti by mali v prvom rade podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR telefonicky kontaktovať svojho všeobecného lekára alebo zavolať číslo Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Ak už do areálu našej nemocnice prídu a sú na ochorenie COVID-19 podozriví, sú usmernení do takzvanej ,,covidovej ambulancie“ a do izolačnej miestnosti, kde sú riadne vyšetrení a lekár rozhodne, ako postupovať ďalej.

Ako by ste laikovi vysvetlili, čo to koronavírus COVID-19 je?

Skupinu koronavírusov by sme mohli nazvať aj ,,malí králi s veľkým nebezpečím“. Corona v preklade znamená korunka, tento vírus dostal pomenovanie z dôvodu svojho vzhľadu.  Koronavírusy vo všeobecnosti sú RNA vírusy, ktoré spôsobujú u človeka aj u zvierat ochorenia s rôznou závažnosťou. V minulosti neboli tieto infekcie u ľudí až také známe, spôsobovali ochorenia typu nezávažných hnačkovitých alebo respiračných ochorení, pričom dolné dýchacie cesty zvyčajne postihnuté neboli. Postihnutie dolných dýchacích ciest typu ťažkých pneumónií, teda zápalov pľúc, končiacich smrťou, sa  objavili až v roku 2002 ako SARS (ťažký akútny respiračný syndróm), o 10 rokov neskôr ako MERS, ktorý okrem pľúc postihoval aj obličky. Ďalšia invázia koronavírusovej infekcie prišla koncom roka 2019 v Číne, ktorá dostala označenie COVID-19. 

Ako sa tento vírus prenáša? Je jednoduché toto ochorenie ,,dostať“?

Covidová infekcia sa prenáša kvapôčkovou infekciou, jedlom, ale aj telesnými tekutinami. To znamená, že vírus najčastejšie vdýchneme v podobe kvapôčok alebo sa infikujeme nepriamo cestou kontaminovaných predmetov. Zdrojom nákazy je chorý, ktorý v našej  prítomnosti napríklad kýchne či zakašle. Vírus sa tak dostane na našu sliznicu, najčastejšie v hrdle, tam sa uchytí a „vojde“ dovnútra pomocou adhéznych bielkovín, ktoré sú súčasťou povrchu slizničných buniek. Styčné plochy vírusu a nášho tela tak slúžia ako akési vstupné  dvere. Keby boli uzamknuté, vírus by sa do nášho tela nedostal. Po vstupe sa vírus začína množiť, šíri sa a spôsobuje ťažkosti. Takýmto jednoduchým spôsobom sa stávame infekčným pre ďalšie okolie. Inkubačná doba, teda čas od nákazy do vzniku príznakov ochorenia, je zvyčajne do 14 dní a už počas nej sa pacient stáva infekčným a môže nakaziť ďalšie osoby.  Prejavuje sa najmä horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou, ale veľmi časté sú bolesti hrdla, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, upchatý nos, nevoľnosť a zvracanie, hnačka, zimnica, ale sú popísané aj poruchy čuchu a chute.

Je známe, že každý pacient znáša koronavírus COVID-19 inak, čím je to podmienené?

Áno, u niektorých pacientov vyústi do silného zápalu pľúc, u iných môže infekcia prebehnúť pod obrazom ľahkého kataru dýchacích ciest. S veľkou pravdepodobnosťou dokonca existujú jedinci, ktorí sú proti nemu prirodzene odolní. Mohli sme si tiež všimnúť, že nákaza vo svete prebieha rôznym spôsobom, dôležitú úlohu zohrávajú aj etnické odlišnosti. Vedci zistili, že je to podmienené drobnými odchýlkami v genetickej výbave. Okrem toho sa predpokladá, že veľa infikovaných pacientov je bez príznakov. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u pacientov starších, u pacientov s inými pridruženými ochoreniami, onkologických a s oslabenou imunitou,  ale aj u tých, ktorí boli dlhšie v styku s infekciou. Dobrá správa je, že ak sme fit, tak máme vysoké šance, že virózu porazíme. Preto je dôležité starať sa o naše prirodzené zdravie a v neposlednom rade aj psychickú pohodu.

Na to, aby sme dokázali s nákazou koronavírusu bojovať, je dôležité posilňovanie imunity. Ako odporúčate s týmito vírusmi bojovať?

Aby sme napomohli nášmu telu brániť sa voči infekciám, okrem zvýšenej hygieny by sme mali viac myslieť a viac si ,,hýčkať“ náš gastrointestinálny trakt. Jednoducho povedané - tak, ako sa hovorí, že láska ide cez žalúdok, tak je naša imunita závislá od pohody našich čriev. Konzumovať pestrú výživnú stravu je jedným z najlepších a neprekonateľných spôsobov, ako podporiť svoje imunitné zdravie. Je dôležité odstrániť rafinovaný cukor, rafinované oleje, umelé prísady, spracované potraviny a nezdravé potraviny, a namiesto toho sa zamerať na stravu bohatú hlavne na čerstvú zeleninu, bylinky, korenie, fermentované potraviny, ovocie a zdravé tuky.  Namiesto toho, aby ste užívali doplnky, ktoré tvrdia, že „posilňujú imunitný systém“ bez dobrých podporných dôkazov, jedlo, ktoré jete, má oveľa väčší vplyv na rozsah a typ mikróbov v čreve, takzvaný mikrobióm. Samozrejme, hlavne v tomto čase netreba zabúdať aj na vitamíny, hlavne  vitamín C a D a stopové prvky, ako je napríklad zinok. Ak by som to  mala zhrnúť, tak zdravá, vyvážená výživa, fyzická aktivita, dostatok spánku a dobrá nálada pomáhajú udržať náš imunitný systém v dobrej kondícii.