O nemocnici

28.7.2020

MUDr. Mário Drozdík je námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Nemocnici AGEL Bánovce, pacientom sa venuje v Ambulancii vnútorného lekárstva a medzi svojimi kolegami je známy tým, že dbá o svoje zdravie. Jeho celoživotnou vášňou je beh a ročne odbehne 3 až 4 polmaratóny.

Prečo ste si vybrali práve špecializáciu vnútorného lekárstva?

Vnútorné lekárstvo  alebo  internú medicínu som  považoval  za kráľovnú medicíny.  Je  to odbor , ktorý vyžaduje  podľa mňa najširšie a najhlbšie vedomosti spomedzi všetkých medicínskych odborov. Lekár častokrát nemusí ísť do hĺbky, ale  musí mať vedomosti zo všetkých špecializácií. Prirovnal by som to k desaťbojárovi, ktorý musí  technicky zvládnuť všetkých desať disciplín  a ešte na vysokej úrovni, ak chce dosiahnuť úspech. V niektorých  je minimálne porovnateľný alebo aj vyčnieva nad špecialistami. A takto to je  aj  v internej medicíne. Jeden kolega  v minulosti prirovnal  internistu k  dirigentovi  veľkého orchestra. Špecialisti sú jednotlivými hudobníkmi, ale bez  zosúladenia, dirigovania  internistom by orchester hral falošne, na čo by doplatil hlavne  náš pacient.

Bol vždy váš sen byť lekárom?

Lekár  prišiel v poradí ako tretí. Najskôr  bol policajt, pretože  má uniformu a všetci ho rešpektujú, potom smetiar, lebo má nádherné veľké auto. Od konca základnej školy to bol jednoznačne lekár.

Ako ste spokojný v Nemocnici Bánovce?

Moja doterajšia lekárska prax   väčšinou  prebiehala v období transformácie  a zmien  v zdravotníctve. Veľa som sa napočúval o Švajčiarsku, Nemecku a o tom, kedy  dosiahneme ich úroveň. Častokrát to boli  len  reči a sľuby. Som  rád, že príchodom  spoločnosti  AGEL SK  dochádza   k systematickej  práci a  k  viditeľnému rozvoju a zmenám v našich nemocniciach. Napĺňa  ma to optimizmom a nádejou. Som rád, že môžem k týmto zmenám sám troškou prispieť. V nemocnici máme výborný kolektív pracujúci zodpovedne a profesionálne.

Medzi kolegami ste známy tým, že sa venujete behu a maratónom. Ako ste sa dostali k behu? Koľko rokov sa mu venujete? Na akých maratónoch ste sa zúčastnili?

Šport ma  sprevádza prakticky  od malička. Otec hral  aktívne stolný tenis  a vždy  túžil mať zo mňa  vrcholového reprezentanta. Napriek tomu, že ma častokrát  brával do telocvične na tréningy, tento šport mi neučaroval. Chvíľku som ho hral, ale  viac z lásky k otcovi ako k stolnému tenisu. Viac ma zaujala atletika, predovšetkým šprinty a skok do  diaľky.  Počas  štúdia medicíny som presedlal už iba  na rekreačný beh. S pribúdajúcim rokmi a stresom som pridával kilometre až po súčasný polmaratón (21 kilometrov). Považujem to za spôsob relaxu a oddychu. Beh ma nabíja  novou energiou. Behám  pre radosť a zdravie, aj keď to znie prvoplánovo. Ja sám častokrát hovorím, že behám preto, aby som  mohol  jesť a jem preto, aby som mohol behať. A myšlienku „hýbať sa“  sa snažím  odovzdávať aj svojím pacientom.

Aký je váš najlepší čas?

Behám pre radosť a potešenie a už dávno  nie sú mojou prioritou  výkony a časy. Ale čo by som to  bol za bežca, keby som  sa niekedy nechcel porovnať s inými. Presnú štatistiku behov si nevediem, ale posledné roky sú to 3 až 4 polmaratóny ročne s najlepším časom okolo  1:50 hodín.

Prečo by ste odporúčali práve beh ako vhodný šport?

Možno som zvláštny bežec, ale svoju prípravu nemeriam kilometrami, ale časom stráveným  behom. Mesačne je to minimálne 24 hodín. Pre niekoho málo, pre iného čudné, ale pre mňa  je to úžasné. Jeden celý deň, dvadsaťštyri hodín, venovať  zdraviu.  Beh je jednou z možností zlepšovania zdravotného stavu. Posilňuje sa ním imunitný systém, zlepšuje spánok. Beh zlepšuje činnosť srdca, prúdenie krvi v tele, znižuje krvný tlak, hladinu cholesterolu v krvi a tým znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Okrem toho fyzická aktivita spomaľuje proces starnutia. Behom sa spaľuje veľké množstvo energie, preto je jedným zo spôsobov zhodenia prebytočných kilogramov. A nakoniec je takmer zadarmo. Všetko však treba robiť s mierou, s prihliadnutím na svoje možnosti a schopnosti. Takto sa to snažím interpretovať a odporúčať i svojím pacientom. Tí, ktorí nie sú úplne presvedčení, to ocenia aspoň pred plesovou sezónou a letnou dovolenkou. Práve vtedy im príde vhod schudnúť pár kilogramov. Význam športu aj behu  sa podľa mňa ukázal aj počas  obdobia pandémie COVID – 19. Mnohým nám pomáhal odbúravať stres, umožnil nám relaxovať, aktívne oddychovať. Myslím, že nám pomáhal načerpávať tak potrebnú   každodennú energiu.

Máte z maratónov aj úsmevné príbehy?

Viackrát sa mi už stalo, že počas polmaratónu som  zrazu  prestal byť bežcom a stal som sa na plný úväzok lekárom, ktorý pomáha na trati tým, ktorí sú práve ohrození na živote. Pri prvých behoch bola v strese hlavne rodina , keď som  dobiehal do cieľa už dávno po stanovenom limite, a oni nevedeli , čo sa stalo. Teraz si už  na to zvykli. Na  začiatku behania  som sa  veľa krát len pousmial nad radami, ktoré mi na trati  dávali 70-80 roční bežci. Považoval som to len za nejaký  druh poučovania  a mentorovania. Keď  ma však  v cieli vo väčšine prípadov predbehli, pochopil som, že dravosť bez skúseností  neprináša vždy úspech. Odvtedy si ich rady a často životné skúsenosti  nesmierne vážim.