Logo

PARTNER VÁŠHO ZDRAVIASme súčasťou skupiny AGEL, najväčšieho súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v strednej Európe.

O nemocnici

Ortopéd radí rodičom, ako správne pripraviť deti do školy

31.8.2020

Nový školský rok je za dverami a žiaci už o pár dní opäť zasadnú do školských lavíc. Ťažké školské tašky, správne sedenie v lavici, vhodné prezuvky či adekvátna pohybová aktivita detí. Aj to sú témy, ktoré rodičov najmä mladších žiakov trápia. Porozprávali sme sa preto s MUDr. Mariánom Nosáľom, ortopédom z Nemocnice AGEL Bánovce, ako deti do školy pripraviť čo najlepšie.

Každý žiak túži po pekne školskej taške, avšak rodičia si často nevedia dať rady, ktorá je pre nich najvhodnejšia zo zdravotného hľadiska. Čo je dôležité pri výbere školskej tašky?

Školská taška by mala spĺňať zdravotné, funkčné, bezpečnostné, ale aj estetické kritéria. Z hľadiska zdravotných kritérií  by mala byť čo najľahšia, aby spolu z jej obsahom jej hmotnosť neprekročila 10 % hmotnosti dieťaťa. Z hľadiska rovnomerného zaťaženia chrbtice by mala mať 2 popruhy, ktoré by nemali mať menšiu šírku ako 4-5 cm. Popruhy by mali byť v hornej časti doplnené čalúnením, aby sa tlak na ramená zmiernil a okraje popruhov sa nezarezávali do kože. Dieťa má tašku nosiť cez obe ramená. Nevyhovujúce sú naopak tašky cez jedno plece, pretože pri ich nosení dieťa vyrovnáva zle uložené ťažisko vykrivením chrbtice. Taška by mala mať spevnenú časť, ktorá prilieha na chrbát, aby hrany predmetov v taške netlačili do chrbta dieťaťa. Dôležité je tiež správne nastavenie dĺžky popruhov. Pri dlhých popruhoch klesá dolná časť tašky pod  úroveň pásu, ťažisko je veľmi nízko a dieťa to kompenzuje nadmerným predklonom hrudnej chrbtice  a nadmerným záklonom krčnej chrbtice.  Správna dĺžka popruhov by mala byť  nastavená tak, aby spodný okraj  plnej tašky neklesal pod úroveň pásu. Nesprávny typ tašky, ale aj nesprávne nosenie tašky môže mať za následok vznik niektorých ochorení chrbtice ako napríklad skolióza. Taška by mala byť konštrukčne riešená tak, aby v nej boli priečinky, aby bolo možno jej obsah účelne uložiť. Zároveň by mala byť odolná voči proti premáčaniu. Vhodné je aj vonkajšie vrecko na fľašu alebo hygienické potreby.

Z hľadiska bezpečnosti sú nevyhnutné reflexné prvky z každej strany, aj nápadnejšie sfarbenie jej povrchu, pretože reflexné prvky za denného svetla sú menej účinné.

Momentálne sú trendom tašky na kolieskach, čo si o nich ako odborník myslíte?

Na otázku, či je vhodnejšia taška na kolieskach, nie je možné jednoznačne odpovedať. Tento typ tašky dieťa ťahá jednou rukou, čo ma za následok, že chrbtica nie je rovnomerne zaťažovaná, ale výhodou je, že nenesie hmotnosť tašky na pleciach.  Pri dodržaní kritéria hmotnosti školskej tašky do 10 % hmotnosti dieťaťa je vhodnejšia taška na plecia. V praxi však  nie je možné, hlavne u malých školákov, dodržať kritérium, aby hmotnosť školskej tašky neprekročila 10 % hmotnosti dieťaťa. Školáci potrebujú okrem školských potrieb dať do tašky aj prezuvky, športové potreby, desiatu a nápoj. Pri ťahaní ťažkej tašky na kolieskach je nerovnomerné zaťaženie chrbtice oveľa menej škodlivé,  ako pri nosení tašky na pleciach, ktorá niekedy aj dvojnásobne prekračuje limit 10% hmotnosti dieťaťa.  Ideálna je preto taška na kolieskach, ktorú možno nosiť aj na oboch pleciach.

Pri výbere školskej tašky treba zohľadniť aj  skutočnosť, akú dlhu vzdialenosť  a aký dlhý čas musí dieťa tašku niesť. Či chodí do školy peši  po upravenom chodníku alebo po nerovnom povrchu, či cestuje  MHD alebo ho rodičia vozia autom.

Ako by malo v lavici dieťa správne sedieť?

Správne sedenie v školskej lavici ma význam nielen z hľadiska vývoja pohybového systému, ale aj z hľadiska správneho dýchania a pohybových návykov v dospelosti. Lavica a stolička musí mať primeranú výšku. Stolička by mala byť tak vysoká, aby dieťa dočiahlo na podlahu celým chodidlom.  Výška lavice by mala byť taká, aby pri sedení  a lakťoch ohnutých do 90 stupňov boli  predlaktia  voľne položené na lavici. Sedieť má na stoličke tak, aby sedelo takmer na celej ploche sedadla, ale podkolenné jamy sa neopierali o stoličku. Stehná majú byť takmer rovnobežné a kolená pokrčené do 90 stupňov, mierne od seba. Chrbát má byť vystretý a trup v miernom predklone. Dieťa by pri písaní a pozeraní na tabuľu nemalo predsúvať hlavu a nakláňať sa blízko k  lavici.  Optimálna vzdialenosť očí od zošita alebo knihy je 25 až 30 cm. Je tiež veľmi dôležité, aby si učitelia a rodičia všímali, ako deti sedia a upozorňovali ich na správne sedenie.

Je vhodné, aby deti počas prestávok opustili lavice, išli sa prejsť alebo sa precvičiť?

Počas prestávok by mali deti vstať a prejsť sa aspoň v triede, počas hlavnej prestávky aj opustiť triedu. Zmena polohy tela ma význam kvôli uvoľneniu svalových skupín, ktoré sú pri sedení preťažované.  Pri postavení sa  a chodení dochádza k vystretiu chrbtice, význam to má aj pre zlepšenie  dýchania  a krvného obehu v dolných končatinách, ale aj celého tela.

Žiaci denne vystriedajú niekoľko druhov obuvi, v jednej do školy prídu, následne sa prezujú a počas telesnej výchovy si opäť obúvajú iné topánky. Akú obuv by ste odporúčali?

Je potrebné si uvedomiť, že noha školáka sa ešte vyvíja a rastie, preto je viac citlivá na negatívne vonkajšie vplyvy. Nosenie nesprávnej obuvi môže mať za následok vznik plochých nôh, ale môže mať aj negatívny vplyv na vývoj chrbtice.  Správna detská obuv by mala byť ľahká,  vyrobená z prírodného materiálu, akými sú koža či textil, mala by mať  správnu veľkosť, strih a anatomicky tvarovanú stielku. Nie je správne sa nechať zlákať nízkou cenou obuvi na trhoch, kde sa často predáva nekvalitná obuv z  nevhodného materiálu. Vhodnejšie je kupovať detskú obuv v zdravotníckych potrebách a od renomovaných výrobcov. Takáto obuv je vyrobená z prírodných usní, ktoré sú mäkké, priedušné a tvarovateľné. Mäkká podšívka zabezpečuje optimálnu klímu vo vnútri obuvi a zabraňuje bolestivým otlakom. Použité materiály musia mať certifikát zdravotnej nezávadnosti. Umelé tkaniny a koženka, v ktorých detská noha nedýcha a je zaparená, môžu spôsobiť dieťaťu mnohé zdravotné problémy ako plesne, podráždenie pokožky a aj bolesti nôh. Dvojnásobne to platí v prípade školských prezuvok, v ktorých dieťa strávi takmer väčšinu dňa.

Detská obuv, hlavne pre menšie deti do 10 rokov, by mala nôžku dostatočne fixovať okolo členka

prackami  alebo suchým zipsom a päta by mala byť  podporená pevným opätkom. Veľmi dôležitá je z hľadiska funkčnosti detskej obuvi jej ohybnosť. V mieste, kde sa chodidlo pri chôdzi ohýba, t. j. v oblasti prstových kĺbov, musí byť obuv čo najohybnejšia. Pre prezuvky a športovú obuv platia tiež tieto kritéria. Prezuvky  by mali byť ľahké, vzdušné s anatomicky tvarovanou vložkou, u menších deti zabezpečené proti vyzutiu remienkom. Športová obuv musí okrem vyššie uvedených vlastnosti svojou konštrukciou zodpovedať požiadavkám príslušného druhu športu.

Pre správnu funkciu obuvi je dôležitá jej veľkosť.  Obuv treba vždy vyskúšať či sedí a či netlačí. Ešte pred nákupom je vhodné doma zmerať vzdialenosť medzi najvzdialenejším bodom oblúka päty a koncom najdlhšieho prsta. Obuv musí byť vpredu pred prstami o 10 - 15 mm dlhšia než chodidlo. Polovica tohto priestoru slúži ako rezerva pre pohyb prstov pri chôdzi, druhá polovica umožňuje správny rast chodidla. Dôležitá je aj správna šírka topánky.  Je vhodné uprednostniť topánky s oblým tvarom špičky namiesto úzkeho, špicatého. Nekupujte deťom obuv väčšej veľkosti, do ktorej noha „dorastie“, tiež nie je vhodné, aby mladšie dieťa nosilo obuv po staršom súrodencovi. Detská noha potrebuje obuv, ktorá sa prispôsobí ich chodidlu, nie obuv vytvarovanú na cudzej nohe.

Aký pohyb je pre deti vhodný? Mali by športovať aj mimo školy? Ktoré športy sa pre deti odporúčajú?

Vo všeobecnosti možno povedať, že pre správny vývoj pohybového aparátu dieťaťa je vhodný všestranný pohyb. Aj deti, ktoré vykonávajú organizovaný šport v športových kluboch zameraných na konkrétny šport, potrebujú pohybové aktivity iného zamerania. Deti by si mali postupne osvojiť základy všetkých dostupných športov, ako napríklad atletika, základy gymnastiky, loptové hry, plávanie, bicyklovanie či korčuľovanie. Vzhľadom na malý počet hodín telesnej výchovy na školách by mali deti vo svojom voľnom čase uprednostňovať športovú činnosť pred sedením nad modernými technológiami. Mali by ich k tomu viesť hlavne rodičia, najlepšie vlastným príkladom.

Nemožno presne určiť, ktoré športy sú pre deti  vhodné. Skôr možno určiť športy, ktoré majú aj negatívny vplyv na vývoj pohybového aparátu. Ide predovšetkým o športy, pri ktorých dochádza k preťažovaniu rastových platničiek rastúcej kostry, napríklad vzpieranie a gymnastika,  pri hokeji, tenise alebo kanoistike môže dôjsť k asymetrickému preťažovaniu končatín a chrbtice. Medzi športy s vysokým rizikom vzniku zranenia patrí cyklistika, motoristické športy či zjazdové lyžovanie.

Pri výbere športovej činnosti je dôležité zohľadniť individuálne danosti dieťaťa.   Nie je správne, ak rodičia si chcú prostredníctvom svojich potomkov splniť svoje nenaplnené športové sny. Deti treba viesť k tomu, že šport nie je prostriedok na zarábanie peňazí, ale je to činnosť, ktorá je prospešná pre ich fyzické i psychické zdravie.

S akými problémami vás rodičia najčastejšie vyhľadávajú? Kedy je potrebné napríklad pri problémoch s chrbticou vyhľadať lekára?

Najčastejšie prichádzajú rodičia s deťmi na ortopedické vyšetrenie na odporučenie detského lekára.  Ide o  najčastejšie  o vyšetrenie  plochých nôh a chybného držania tela.  Menej často ide o úrazy,  bolesti kĺbov a chrbtice.

V detskom veku je potrebné vyhľadať lekára pri bolesti, ktorá trvá viac ako 2-3 dni, alebo  pri bolesti, ktorá trvá síce iba 1-2 dní, ale opakuje sa. Je potrebné upozorniť, že nie všetky ochorenia chrbtice v detskom veku sú sprevádzané bolesťami chrbtice. Skoliózy nespôsobujú pacientom v detskom veku žiadne bolesti. To je príčina skutočnosti, že deti prichádzajú často na odborné vyšetrenie už v pokročilom štádiu ochorenia. Rodičia by si mali  všímať na deťoch každú symetriu trupu, teda  vybočenie chrbtice, zväčšenie prirodzených zakrivení chrbtice, vyklenutie rebier na jednej strane hlavne v predklone, zošikmenie panvy a podobne.  Včasným rozpoznaním a liečením  skoliózy, aj iných ochorení chrbtice v detskom veku,  možno zmenšiť ich následky v dospelom veku.

Späť