O nemocnici

11.9.2020

Správne poskytnutá prvá pomoc môže za pár sekúnd zachrániť život. K rôznym situáciám, kedy je treba konať rýchlo a poskytnúť bezprostredne prvú pomoc, dochádza často aj mimo nemocníc. Zdravotníci sú síce na podobné situácie zvyknutí, avšak zachraňovať život bez potrebného vybavenia a počas voľných chvíľ, je aj pre nich stresujúce a náročné. Svoje o tom vedia aj dve anestéziologické sestry z Jednodňovej zdravotnej starostlivosti z Nemocnice AGEL Bánovce.

Svoj príbeh začína prvá z nich,  Alena Bacová. ,,V blízkosti autobusovej stanice som prechádzala cez cestu a uvidela som muža, ktorý asi čakal na manželku, pretože bol opretý o zábradlie. Zaregistrovala som, ako sa mu manželka hlasno prihovára, že kde to stojí, prečo nejde k autobusu... Postupne sa mu podlamovali nohy, až klesol na zem,“ opisuje situáciu, ktorá začínala byť čoraz vážnejšia. ,,Nereagoval na oslovenie, stratil, vedomie a nedýchal, pulz nehmatateľný. Začala som s kardiopulmonálnou resuscitáciou,  okoloidúcim som kázala ohlásiť telefónne číslo 155 s tým, že masáž srdca je poskytnutá. Ja som stláčala hrudník a keďže manželka bola rozrušená, tak som ju poprosila, nech podáva dýchanie z úst do úst, ďalší okoloidúci zdvihol nohy,“ hovorí Alena. Približne po štvrť hodine prišla záchranka, práve v čase, keď mu začalo srdce opäť biť, i keď nepravidelne. ,,Chrčal a stále nereagoval na oslovenie a keď si ho prevzali záchranári,  v sanitke ho uviedli do umelého spánku, zaistili dýchacie cesty a žilový prístup pre potrebné lieky a odviezli ho do nemocnice,“ spomína na túto udalosť Alena.  Ako sestra pracujúca na úseku intenzívnej starostlivosti má s podobnými prípadmi množstvo skúseností, avšak nie na ulici, bez zdravotníckeho vybavenia a bez pomoci kolegov. ,,V tej chvíli som ani nepociťovala tak strach, ako zodpovednosť. Udialo sa mi to rovno v pred očami, tak by som bola veľmi sklamaná, keby sa to nedotiahlo ako tak do zdarného konca, teda odovzdať pacienta s obnovenou akciou srdca privolanej záchranke,“ hovorí. Svoje poslanie myslieť na dobro pacienta nezaprie ani v takejto chvíli: ,,Dobrý pocit mi trochu prekryla obava, či nebude mať polámané rebrá. Po takej aktívnej masáži srdca sa to môže stať…“

K rozprávaniu sa pridáva aj jej kolegyňa, Mgr. Bibiana Peťovská. Dramatická situácia sa odohrala v máji v roku 2018, avšak pamätá si naňho živo doteraz. ,,Bola som v obchodnom centre, kedy som zrazu počula krik, že odpadol a na chodbe leží v bezvedomí muž. Mal približne 57 rokov a v tom čase tam pracoval na stavebných prerábkach vnútorných priestorov. Bežala som k nemu a zhodnotila som aktuálny stav pacienta, nereagoval na bolestivé podnety, nedýchal. Zmanažovala som kardiopulmonálnu resuscitáciu, s jedným jeho kolegom som sa podieľala na masáži srdca, druhý jeho kolega prevádzal dýchanie z úst do úst a okoloidúcich som vyzvala, aby volali rýchlu zdravotnú pomoc,“ začína svoje rozprávanie Bibiana Peťovská. Po niekoľkých minútach sa obnovila činnosť srdca, zároveň prišla sanitka. Zdravotníci pána vyšetrili a Bibiana im dokonca pomohla zabezpečiť intravenózny prístup. Následne pacienta preložili do sanitky,  realizovali ďalšie kroky rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácie a previezli pacienta do zdravotníckeho zariadenia. Aj so skúsenou anestéziologickou sestrou takáto situácia zamávala. ,,Mala som zmiešané pocity, obávala som sa o pacienta a pociťovala som obrovskú zodpovednosť,“ hovorí. Prvý kontakt s poskytovaním prvej pomoci mala ešte na základnej škole, neskôr na strednej zdravotníckej škole, potom v práci a na Oddelení anestézie a intenzívnej medicíny. ,,Okrem toho každé dva roky  absolvuje školenie prvej pomoci  povinné zo zákona, ktoré nám pravidelne sprostredkováva náš zamestnávateľ, za čo som vďačná,“ dodáva.