O nemocnici

28.9.2020

Prvý jesenný deň je za nami, dni sa skracujú a slnečných dní ubúda. Tento faktor má vplyv aj na naše zdravie, pretože nedostatok vitamínu D, ktorý sa tvorí na koži prostredníctvom pôsobenia slnečného žiarenia, môže spôsobiť zdravotné komplikácie. Kedy je čas ho začať dopĺňať, pre ktoré skupiny pacientov je to dôležité a v akej forme, sme sa opýtali MUDr. Soni Lobotkovej, lekárky z interného oddelenia v Nemocnici AGEL Bánovce.

Podľa najnovších štatistík je v súčasnej dobe deficitom vitamínu D v Európe ohrozených 30-50 % populácie. ,,Vitamín D sa dostáva viac do centra záujmu i medzi odbornou verejnosťou. Je to tým, že si uvedomujeme jeho dôležitosť pre zdravie a aj tým, že veda a výskum objavujú stále nové poznatky o tomto dôležitom vitamíne,“ vysvetľuje MUDr. Soňa Lobotková. Vitamín D bol objavený a popísaný v 20. rokoch minulého storočia, kedy sa zistilo, že jeho pôsobenie dokázalo vyliečiť vtedy rozšírené detské ochorenie – krivicu, teda rachitídu. Tá vtedy bola obrovským problémom v chudobných štvrtiach rastúcich európskych miest. Keďže už boli známe vitamíny A, B a C, novú látku nazvali vitamín D. Pre človeka je dôležitý v mnohých ohľadoch. ,,Vitamín D a kalcium sú dôležité pre vývoj a udržanie zdravého skeletu, no upriamuje sa tiež pozornosť na ich neskeletálne účinky. Reguluje metabolizmus vápnika a fosforu, stimuluje vstrebávanie týchto minerálov v čreve. Taktiež reguluje expresiu veľkého počtu génov, predpokladá sa, že ovplyvňuje až 2000 génov. Takýmto spôsobom môže posilňovať imunitný systém alebo sa spolupodieľať na kontrole delenia rakovinových buniek,“ opisuje lekárka. Tiež dodáva, že dopomáha k ochrane pred infekčnými chorobami. Intenzívne sa študuje najmä protiinfekčný vplyv vitamínu D pri tuberkulóze a pri akútnych ochoreniach dýchacích ciest.  Pozitívne vplýva aj na centrálny nervový systém, počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu, v období dojčenia prispieva k tvorbe mlieka, v puberte sa podieľa na správnom vývoji celého organizmu, v dospelosti na dobrej kondícii kostí a chrupu. Ukázalo sa, že môže zlepšovať glukózovú toleranciu u diabetikov a znížiť riziko rozvoja diabetes mellitus. Svoje využitie našiel podľa MUDr. Lobotkovej aj v neurológii: ,,Najnovšie výskumy so sklerózou multiplex ukazujú, že vitamín D nielenže pomáha predchádzať progresii ochorenia, ale tiež sa podieľa na opravách  už poškodeného myelínu, ktorý je jednou zo zložiek bielej hmoty mozgu. Pacienti s týmto ochorením, ktorí majú vyššie hladiny vitamínu D, trpia menej často relapsami ochorenia. To platí aj pre pacientov so zápalovými ochoreniami čreva ako ulcerózna kolitída a Crohnova choroba.“ Dostatočná koncentrácia vitamínu D je dôležitá v tom, že pôsobí ako protektívny faktor proti vzniku a rozvoju aterosklerózy, hypertenzie, infarktu myokardu, dyslipidémie, obezity a inzulínovej rezistencie.

Zo skupiny vitamínov D sú najdôležitejšie vitamín D3 (cholekalciferol) a vitamín D2 (ergokalciferol). Väčšinu vitamínu D3 si organizmus tvorí v koži účinkom ultrafialového žiarenia. Podľa odborníkov je na jeho tvorbu potrebný pobyt na slnku  asi 15-20 minút denne bez opaľovacieho krému, samozrejme nie pri extrémnych teplotách a v čase najsilnejšieho žiarenia. ,,Zo slnečného žiarenia získavame 90 % vitamínu, iba malá časť je prijatá z potravy živočíšneho pôvodu, ako je vaječný žĺtok alebo olej z rybacej pečene,“ hovorí lekárka z bánovskej nemocnice.

Ako ale odhaliť včas nedostatok tohto dôležitého vitamínu? ,,Medzi včasné príznaky nedostatku vitamínu D patrí znížená hladina vápnika, pretože býva znížená absorpcia vápnika z čreva, čo vedie následne k nedostatku vápnika v kostiach. Neskoré známky sú nedostatočná mineralizácia skeletu, bolesti kostí, ťažké deformity kostí a poškodenie svalového metabolizmu, chronická únava a depresia,“ vysvetľuje MUDr. Lobotková, čo nastáva v prípade, ak pacient príjem vitamínu D podcení. Deficit vitamínu D tiež prispieva k vzniku osteoporózy v starobe, čoho výsledkom je vyššie riziko zlomenín, najmä v oblasti chrbtice a krčka stehennej kosti. 

V letných mesiacoch telo produkuje viac vitamínu  D ako potrebuje a nadbytok sa ukladá do zásob do pečene. Na jeseň a v zime je na severnej pologuli zmenený uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva vychytáva UV žiarenie a vitamín D sa preto v koži netvorí. Organizmus ho čerpá zo svojich letných zásob v pečeni. ,,V zimných a jesenných mesiacoch je riešením zvýšiť prísun vitamínu D vo vitamínových doplnkoch alebo strave. Problém so stravou však je, že vitamín D sa v našej diéte vyskytuje iba v malých množstvách.  Vo vyššom množstve sa nachádza len v rybách, ktoré konzumujú planktón. Oveľa menšie množstvo  je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch, v kakau, kokose, ďatliach, niektoré mliečne výrobky a tuky sú  „umelo“ obohatené o vitamín D,“ hovorí MUDr. Soňa Lobotková.

Podľa jej slov sa suplementácia, teda nahrádzanie vitamínu D odporúča najmä u rizikových skupín, ktorými sú starší pacienti, ale i pacienti s viacerými ochoreniami, ďalej tehotné ženy a dojčiace matky a obézni ľudia, pretože zásoby vitamínu môžu byť síce dostatočné, ale viac sa ukladajú v podkožnom tuku a menej sa uvoľňujú do krvného obehu.

Nedostatok vitamínu D však nie je doménou len starších ľudí, ale vyskytuje sa aj v mladších vekových kategóriách. ,,V jednej slovenskej štúdii z roku 2019 bol výskyt závažnej hypovitaminózy D, teda jeho nedostatku, pomerne vysoký u oboch pohlaví, u žien ako aj u mužov. Vo veku 20 - 30 rokov bol medzi

ženami deficit vitamínu D zaznamenaný u 23 %. V kategórii od 50 - 80 rokov malo viac ako 90 percent pacientiek prítomný deficit vitamínu D, z toho až 38 % malo závažný deficit,“ osvetľuje odborníčka fakty, ktoré vzišli zo štúdie. Hypovitaminóza bola zaznamenaná aj u 55 % mužov. V skupine 20 – 50-ročných mužov bola ľahká hypovitaminóza D v 30,8 % prípadov, vo vekovej kategórii 61 - 80 rokov bola hypovitaminóza D ťažšieho stupňa prítomná až v 81,8 % mužov. Dobre pripravený imunitný systém i za pomoci dopĺňania vitamínu D dokáže organizmus v jesenných obdobiach účinnejšie ochrániť pred infekčnými ochoreniami, ako sú prechladnutie, chrípka, infekcie dýchacích ciest. Bez vitamínu D je naše telo voči infekčným ochoreniam bezbrannejšie...,“ dodáva na záver lekárka MUDr. Soňa Lobotková.