O nemocnici

12.10.2020

Sanitári a ich obetavá práca sú pre fungovanie zdravotnej starostlivosti nevyhnutnosťou a výnimkou nie je ani Nemocnica AGEL Bánovce. Pracuje tam 21 sanitárov, o zákulisí ich práce sme sa s niektorými z nich porozprávali. Súčasťou ich dní je nielen náročná práca, ale smutné aj veselé príhody.

Každý z nich si svoju prácu vybral z rôznych príčin, či už ako odporúčanie od známych alebo z rodinných dôvodov. Miloš Adamovič, ktorý pracuje na Oddelení dlhodobo chorých, bol oslovený priamo lekárkou z tohto oddelenia. ,,K práci sanitára som sa dostal tak, že som 20 rokov opatroval rodičov a dával som ich pravidelne preliečiť na Oddelenie dlhodobo chorých do nemocnice v Bánovciach. K rodičom som cítil veľmi veľa, cit a zodpovednosť. Možno aj preto ma lekárka oslovila, či by som nešiel pracovať do nemocnice ako sanitár. Po smrti rodičov som ponuku prijal a lekárke vďačím doteraz. Určite nezabudnem na to, že naša nemocnica mi umožnila chodiť do školy – na Strednú zdravotnícku školu v Trenčíne. Študoval som odbor sanitár večernou formou štúdia a ukončil som ho veľmi dobre. Som rád, že nadobudnuté poznatky môžem uplatniť v mojej práci,“ hovorí. Andrea Jandáková, sanitárka operačných sál, sa k tejto práci dostala už v mladosti. ,,Po ukončení školy som sa zamestnala ako sanitár. Vždy ma táto práca zaujímala a chcela som ju robiť,“ opisuje svoju motiváciu. Sanitár z operačnej sály Pavel Valis sa s týmto povolaním  stretol pri výkone civilnej služby: ,,Zaskočila ma miera zodpovednosti voči pacientom. Začal som pracovať na chirurgickom oddelení, tam sme chodili na operačné sály, na ambulanciu sadrovať.“

Keďže sanitár poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, jeho práca môže byť mimoriadne náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. ,,Každý pacient je iný. Sú pacienti, ktorí sú milí, vďační, ale aj takí, ktorí sú nepríjemní, mrzutí zo svojho ochorenia. Snažím sa im pomôcť a vyhovieť v čom môžem, ale hlavne ich vypočuť,“ hovorí Jana Hudecová z Oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Jej kolegyňa z oddelenia Lucia Striežencová ju dopĺňa: ,,Za najťažšie považujem, že vidím, ako trpia ľudia v bolestiach a trápia sa a najkrajšie je, keď môžem urobiť pre nich maximum a brať ich ako svojich príbuzných.“

Každý z nich si svoju prácu vybral z rôznych príčin, či už ako odporúčanie od známych alebo z rodinných dôvodov. Miloš Adamovič, ktorý pracuje na Oddelení dlhodobo chorých, bol oslovený priamo lekárkou z tohto oddelenia. ,,K práci sanitára som sa dostal tak, že som 20 rokov opatroval rodičov a dával som ich pravidelne preliečiť na Oddelenie dlhodobo chorých do nemocnice v Bánovciach. K rodičom som cítil veľmi veľa, cit a zodpovednosť. Možno aj preto ma lekárka oslovila, či by som nešiel pracovať do nemocnice ako sanitár. Po smrti rodičov som ponuku prijal a lekárke vďačím doteraz. Určite nezabudnem na to, že naša nemocnica mi umožnila chodiť do školy – na Strednú zdravotnícku školu v Trenčíne. Študoval som odbor sanitár večernou formou štúdia a ukončil som ho veľmi dobre. Som rád, že nadobudnuté poznatky môžem uplatniť v mojej práci,“ hovorí. Andrea Jandáková, sanitárka operačných sál, sa k tejto práci dostala už v mladosti. ,,Po ukončení školy som sa zamestnala ako sanitár. Vždy ma táto práca zaujímala a chcela som ju robiť,“ opisuje svoju motiváciu. Sanitár z operačnej sály Pavel Valis sa s týmto povolaním  stretol pri výkone civilnej služby: ,,Zaskočila ma miera zodpovednosti voči pacientom. Začal som pracovať na chirurgickom oddelení, tam sme chodili na operačné sály, na ambulanciu sadrovať.“

Keďže sanitár poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, jeho práca môže byť mimoriadne náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. ,,Každý pacient je iný. Sú pacienti, ktorí sú milí, vďační, ale aj takí, ktorí sú nepríjemní, mrzutí zo svojho ochorenia. Snažím sa im pomôcť a vyhovieť v čom môžem, ale hlavne ich vypočuť,“ hovorí Jana Hudecová z Oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Jej kolegyňa z oddelenia Lucia Striežencová ju dopĺňa: ,,Za najťažšie považujem, že vidím, ako trpia ľudia v bolestiach a trápia sa a najkrajšie je, keď môžem urobiť pre nich maximum a brať ich ako svojich príbuzných.“

Práca sanitára je aj v bánovskej nemocnici často plná krásnych chvíľ. Gabriela Kopecká z chirurgického oddelenia spomína: ,,Nezabudnuteľný zážitok bol pre mňa, keď pacient po kritickom stave s ohrozením života odchádzal na vlastných nohách domov.“ Sanitárka Jana Vadrnová ju s neuveriteľným zážitkom dopĺňa. ,,Najkrajší zážitok v tejto práci bol, keď sa nám po mesiaci prebrala pacientka, ktorá bola v kóme. Bolo to ako malý zázrak,“ hovorí s úsmevom. Jitka Falťanová z Oddelenia dlhodobo chorých sa rozhovorila o zážitku, ktorý bude mať navždy v pamäti:  ,,Zážitky mám aj smutné, ale väčšinou veselé. Mám aj jeden, na ktorý nikdy nezabudnem. Bol to dedko, veľký silák a bojovník. Ubúdali mu sily. Keď som chcela, aby sa trochu najedol, tak som mu tíško spievala. Jedného dňa mi povedal: „Zaspievaj mi ešte jednu, a to bude posledná.“ Ráno som prišla do práce a dedko bol v nebi. Uvedomila som si, že to naozaj bola posledná pieseň.“   Sanitárov si pacienti väčšinou vážia, uvedomujú si, že sú pri ich hospitalizácii dôležití a nápomocní. ,,Veľmi ma teší, keď pacient, o ktorom sa nevedelo, ako sa bude jeho zdravotný stav vyvíjať, sa vylieči a potom sa príde osobne poďakovať,“ dodáva na záver Eva Richterová, sanitárka interného oddelenia. Práca sanitára je aj v bánovskej nemocnici často plná krásnych chvíľ. Gabriela Kopecká z chirurgického oddelenia spomína: ,,Nezabudnuteľný zážitok bol pre mňa, keď pacient po kritickom stave s ohrozením života odchádzal na vlastných nohách domov.“ Sanitárka Jana Vadrnová ju s neuveriteľným zážitkom dopĺňa. ,,Najkrajší zážitok v tejto práci bol, keď sa nám po mesiaci prebrala pacientka, ktorá bola v kóme. Bolo to ako malý zázrak,“ hovorí s úsmevom. Jitka Falťanová z Oddelenia dlhodobo chorých sa rozhovorila o zážitku, ktorý bude mať navždy v pamäti:  ,,Zážitky mám aj smutné, ale väčšinou veselé. Mám aj jeden, na ktorý nikdy nezabudnem. Bol to dedko, veľký silák a bojovník. Ubúdali mu sily. Keď som chcela, aby sa trochu najedol, tak som mu tíško spievala. Jedného dňa mi povedal: „Zaspievaj mi ešte jednu, a to bude posledná.“ Ráno som prišla do práce a dedko bol v nebi. Uvedomila som si, že to naozaj bola posledná pieseň.“   Sanitárov si pacienti väčšinou vážia, uvedomujú si, že sú pri ich hospitalizácii dôležití a nápomocní. ,,Veľmi ma teší, keď pacient, o ktorom sa nevedelo, ako sa bude jeho zdravotný stav vyvíjať, sa vylieči a potom sa príde osobne poďakovať,“ dodáva na záver Eva Richterová, sanitárka interného oddelenia.