O nemocnici

20.10.2020

Správne fungovanie imunitného systému je pre naše telo veľmi dôležité, pretože jeho správne fungovanie ochráni ľudský organizmus pred vnútornými, ale aj vonkajšími negatívnymi vplyvmi. Hovorí sa, že ju treba posilňovať najmä s prichádzajúcou zimou, avšak je to pravda? Odpoveď na túto otázku, ale aj mnoho iných zaujímavostí o imunite, sa dočítate v rozhovore s MUDr. Stanislavom Lányim z Interného oddelenia v Nemocnici AGEL Bánovce.

Čo je vlastne imunita a čo človeku hrozí, keď je oslabená?

Imunita je funkcia imunitného systému, ktorý možno chápať ako orgán – ten tvoria tkanivá, bunky, molekuly, ktoré cirkulujú krvou a lymfou a následne dokážu organizovane ovplyvňovať procesy, ktoré prebiehajú v našom organizme. Takto sa zabezpečí naša ochrana pred internými aj externými vplyvmi, ktoré sa pokúšajú narušiť našu integritu, teda existenciu. V skratke ide o mechanizmy obranyschopnosti. Keď je imunita oslabená, vyššie uvedené procesy nefungujú, ľahšie dochádza k vzniku napríklad infekčných ochorení, alergií, autoimunitných ochorení, imunodeficiencií, ba dokonca neoplázií. Toto je však veľmi laické vysvetlenie tohto pojmu, v skutočnosti je to omnoho komplikovanejší súbor dejov.

Ako sa stane, že sa imunita oslabí, teda ako má človek vedieť, že práve teraz ju treba posilniť?
Imunitu treba posilňovať neustále, aj keď si myslíme, že nie je oslabená, nielen so zámerom na určité obdobie v roku, nebodaj ju považovať za príležitostný, ako ľudia hovoria, „detox“. Inak jej oslabenie možno spozorovať jednoducho - prestaneme sa cítiť komfortne. Stane sa to tak, že sa začneme k sebe správať buď ľahostajne a dáme noxám, teda škodlivinám, dôvod a voľný priebeh, aby si s našim organizmom robili, čo chcú. Iným príkladom môže byť napríklad horúčka pri zápale pľúc, ktorú možno považovať za pozitívnu reakciu, pretože vďaka nej vieme, že náš imunitný systém pracuje, ale zároveň sa pri ňom spotrebuje toľko energie, že naša imunita sa tým oslabuje. Príkladov a imunomechanizmov je mnoho, ale v podstate z toho vyplýva, že za jej oslabenie si nemôžeme vždy len sami.

Treba imunitu posilňovať v určitých obdobiach, aj ak nie je oslabená? Aký to má význam?
Všetci sme individuálni jedinci a odolnosť sa brániť je u každého iná. Význam to má samozrejme ako prevencia vzniku akýchkoľvek ochorení. Treba však podotknúť, že niekedy aj pri akejkoľvek snahe o prevenciu vzniku ochorení posilňovaním imunity môžeme byť neúspešní.

Akými spôsobmi si môžeme posilniť imunitu?

Posilniť imunitu dokážeme viacerými spôsobmi. Napríklad medikamentózne – môže ísť o kombináciu rôznych minerálov, vitamínov a mnoho ďalších podporných látok. Nemožno však zabúdať na celkovú správnu životosprávu – dostatok spánku a odpočinku, vykonávanie  psychohygieny, primeraný pohyb s fyzickou námahou, kvalitnú a pravidelnú stravu, vyhýbanie  sa alkoholu či cigaretám. Teda veľkou mierou si dokážeme korigovať imunitu my sami, nie je to však vždy pravidlom. Existujú deficity, pri ktorých si imunitné reakcie už nedokážeme ukontrolovať a nakoniec zlyhá aj farmakoterapia.

Vraví sa, že základ imunity je v črevách - naozaj je strava taká dôležitá?
Určite áno. Ide o tzv. slizničný imunitný systém s vysokou produkciou slizničného imunoglobulínu A. Na povrchu slizníc tráviaceho traktu sa nachádzajú lymfocyty (typu T a B), samozrejme aj iné bunky napr. M-bunky. Lymfocyty sa sem dostanú vďaka krvnému obehu. Aby sa vedeli usídliť v čreve, vytvárajú si látky – tzv. integríny. Všeobecne v imunológii je známe, že B-lymfocyty sa vedia diferencovať do konečnej formy, do tzv. plazmocytov, tieto bunky vedia vytvárať protilátky. Protilátky IgA sa zúčastňujú na obranných reakciách proti črevným patogénom. Z tohto dôvodu je strava dôležitá – mali by sme nášmu telu dopriať „prijateľné antigény“, s ktorými organizmus dokáže pekne spolupracovať. V jednoduchosti, na všetko čo, skonzumujeme, bude náš tráviaci trakt reagovať – v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.

Aký je váš názor na vitamínové doplnky - sú pre človeka potrebné? Ak áno, ktoré konkrétne vitamíny treba dopĺňať, lebo ich ľudia často majú nedostatok?
Názor na vitamínové doplnky je u každého rozdielny. Z môjho pohľadu sú aj nie sú potrebné. Väčšinu vitamínov dokážeme prijať racionálnym stravovaním a celkovou životosprávou. Dnes už nie je doba ,,ako za pirátov z Karibiku“, ktorí mali skorbut, pretože trpeli deficitom kyseliny askorbovej (vitamín C). Nie je potrebné sa nadmerne sledovať a premýšľať nad tým, ktorý vitamín nám chýba. To, že sa suplementujeme vitamínmi, je aj určitý placebo efekt. Sú však potrebné u pacientov, ktorí majú nejakú hypovitaminózu dokázanú laboratórne. Ide o doménu možno skôr starších pacientov. Čím sme starší, tým náš metabolizmus pracuje pomalšie, preto nejaký ten vitamín môže chýbať. Asi jeden z najčastejších nedostatkov, ktorý možno pozorovať v praxi, je deficit vitamínu D u staršej populácie – ten súvisí s metabolizmom vápnika a ochorením zvaným osteoporóza.

Existujú nejaké špecifiká pre deti, seniorov, čo sa týka užívania týchto vitamínov? Čoho potrebujú viac a čomu by sa naopak mali vyhýbať?

U detí je asi špecifické ochorenie rachitída, teda krivica, spôsobená nedostatkom vitamínu D, napr. nedostatočným príjmom vitamínu D, vápnika, fosforu – často u nedonosených detí. Potom  môžu vznikať rôzne endokrinologické poruchy. Možno ešte megaloblastová anémia, teda nedostatok kyseliny listovej (vitamínu  B9), kobalamínu (vitamínu B12), je ale zriedkavá, väčšinou asociovaná s ochoreniami tráviaceho traktu. U seniorov je to komplikovanejšie. Uvediem najčastejšie prípady z praxe. Nedostatok vitamínu B 12 je na interných oddeleniach často asociovaný s atrofickou gastritídou – vtedy bunky žalúdočnej sliznice nie sú schopné tvoriť vnútorné faktory, ktoré sa na celom metabolizme B12 podieľajú. Ďalej deficit vitamínu C – najčastejšie spôsobený zníženým príjmom potravy alebo nevhodným výberom surovín, málo ovocia alebo zeleniny – pri jeho nedostatku naši seniori ľahšie podľahnú infekčným ochorenia. A najvýznamnejší už v predošlej otázke spomenutý deficit vitamínu D a osteoporóza.

A čo alternatívna medicína - bylinky, čínska medicína atď, myslíte, že je v tejto oblasti účinná a prospešná?

Ak vychádzame aj z historického pohľadu, aj z toho, že mnoho liekov má pôvod v rastlinách, dalo by sa usúdiť, že účinná a prospešná pravdepodobne bude. Hoci je pravda, že lekári sa skôr prikláňajú k ,,medicíne dôkazov“ zvanej EBM,  teda evidence based medicine a všetko sa snažíme riešiť natvrdo liekmi podľa odporúčaní, ale vo svojej podstate to väčšinou má efekt. Ak u pacienta zlyhá liečba odporúčaná lekárom, alebo liečba nemá efekt, aký pacient očakával, je z toho frustrovaný, nešťastný, sklamaný, zo zúfalstva je schopný urobiť čokoľvek. Je to pochopiteľné, lekárska veda nevie všetko vyriešiť, pacient sa snaží si pomôcť, ako dokáže. Dokonca mnohokrát s úspešným koncom. Ja osobne alternatívnu medicínu beriem skôr ako doplnkovú, má aj dobrý psychologický efekt. Keď je zdravotný stav pacienta v dezolátnom stave, už mu bylinky nebudú veľmi nápomocné.