O nemocnici

6.11.2020

Práca rádiológov je pred očami pacientov viac-menej skrytá a málokto z nás vie, čo všetko sa v jej náplni skrýva. Ich úloha v zdravotníctve je však nezastupiteľná, na čo poukazuje aj Medzinárodný deň rádiológie, ktorý si pripomíname 8. novembra. Ako rádiodiagnostika fungovala v minulosti a ako je to dnes, čo všetko práca rádiológa obnáša a aké sú aktuálne novinky v tomto odvetví, nám porozprávala primárka Rádiodiagnostického oddelenia Nemocnice AGEL Bánovce MUDr. Daniela Skaláková.

Aká bola Vaša cesta k tomuto odvetviu medicíny?

Po skončení štúdia medicíny som pôvodne nastúpila na detské a novorodenecké oddelenie. Práca pediatra ma bavila a priznám sa, že pre zmenu a prácu v odbore rádiodiagnostika som sa pôvodne rozhodla pre skrátený pracovný čas a tým väčšiu možnosť venovať sa rodine. V období môjho nástupu do tohto oboru, teda začiatkom 80-tych rokov, bola  rádiodiagnostika, pôvodne nazývaná aj röntgenológia, založená na zobrazovacích metódach využívajúcich len ionizujúce röntgenové žiarenie.  Slúžila na „zviditeľnenie“ jednotlivých orgánov, ako aj systémov ľudského tela  s následným stanovením diagnózy, pričom  liečba pacientov bola realizovaná v  iných odboroch.

Čo všetko možno vďaka rádiodiagnostike zistiť a ako?

Vzhľadom na technický pokrok v posledných desaťročiach je tento odbor považovaný za najinovatívnejšiu oblasť v medicíne a už sa nesústreďuje  len na diagnostiku ochorení, ale čoraz viac  aj  na ich liečbu. Preto aj názov odboru bol  nahradený termínom rádiológia. Rozšírilo sa aj spektrum používaných  fyzikálnych javov a okrem ionizačného  röntgenového žiarenia  sa používa  ultrazvukové vlnenie (USG), ako aj zobrazovanie na základe nukleárnej magnetickej rezonancie (MR).

Rádiodiagnostika sa vyvíja rýchlo, aká je súčasnosť oproti minulosti?

Klasická  rádiodiagnostika predstavuje základné vyšetrenia na zobrazenie častí celého tela. Aj v tejto oblasti došlo k výraznému pokroku a pri snímkovaní sa už prakticky na celom Slovensku používajú digitálne prístroje. Pri klasickom, analógovom röntgene sa používali  filmy, ktoré po expozícii  prechádzali vyvolávacím procesom a jeho výsledkom boli snímky. Pri digitálnom zariadení  prechádza röntgenové žiarenie cez špeciálny panel a mení sa na elektrický signál. Tento je následne spracovaný počítačom na obraz, ktorý sa  odosiela  na hodnotiacu konzolu, čo je  monitor s vysokým rozlíšením. Celý tento proces je  oproti  klasickému vyšetreniu  časovo výrazne skrátený  a snímky sa môžu hodnotiť prakticky okamžite.  Zobrazenie snímky na obrazovke je veľmi kvalitné  a umožňuje lekárovi rôzne úpravy , teda pridávať kontrast, otáčať, približovať, merať, zväčšovať do maximálnych detailov a podobne.  Naviac je tu možnosť súčasného  porovnania  so snímkami z minulosti, pretože sa archivujú prostredníctvom certifikovaného archivačného systému PACS.

Ako je s CT a sonografickými   prístrojmi ?

Obidva tieto prístroje patria tiež pod rádiológiu. Počítačová tomografia využíva zobrazovanie s použitím ionizujúceho röntgenového žiarenia, ale na zariadení, ktoré počítačovo  upraví získané obrazy. V súčasnosti sa dosiahla úroveň zobrazenia pohybujúceho sa srdca, zobrazenia ciev po vnútrožilnom podaní kontrastnej látky, ako aj priestorové zobrazenie jednotlivých orgánov a tkanív. Ultrazvukové, teda ľudovo povedané sono, vyšetrenie je  využívané na vizualizáciu  vnútorných orgánov a systémov, podkožných štruktúr,  prsníkov,  svalov, kĺbov, ako aj vyvíjajúceho sa plodu počas tehotenstva. Jedným z veľkých prínosov ku zníženiu radiačnej záťaže u detí bolo nahradenie  preventívneho röntgenového snímkovania  detských bedrových kĺbov sonografickým vyšetrením. Ultrazvuk sa požíva aj pre navigáciu pri cielenej biopsii podozrivých štruktúr.

Najmladšou digitálnou zobrazovacou metódou je  magnetická rezonancia. Aké sú jej prínosy? Výhodou magnetickej rezonancie je možnosť prierezového zobrazovania v ľubovoľnej rovine a keďže vyšetrenie nie je spojené s ionizujúcim žiarením, môžu sa vyšetrovať aj tehotné ženy v 2. a 3. trimestri.  Pôvodne najväčšie uplatnenie mala magnetická rezonancia pri  mozgu a mieche, neskôr sa vyvinuli postupy na kvalitnú diagnostiku v oblasti brucha a panvy, ako aj  v oblasti pohybového aparátu. Pomocou nej možno  zobraziť cievy  bez kontrastnej látky, ale  aj po podaní kontrastnej látky injektorom do žily, pričom tento postup môže  nahradiť invazívne katetrizačné vyšetrenie ciev. Rozvoj uplatnenia tejto metódy v diagnostike ochorení, ako aj pri sledovaní liečby, ešte nie je ukončený. Sú predpoklady, že v mnohých prípadoch bude môcť magnetická rezonancia nahradiť zobrazovacie postupy, ktoré sú spojené s ionizujúcim žiarením. V súčasnosti je viac ako 20 percent dávky ionizujúceho žiarenia, ktorú dostane obyvateľstvo, spojené s lekárskym ožiarením. Snahou je eliminovať nadbytočné ionizujúce žiarenie z lekárskej diagnostiky.

Vieme, že žiarenie má aj svoje negatíva – radiačnú zátaž. Zrejme práve to bude dôvodom, prečo je rádiológov veľmi málo. Ako to, že Vás to neodradilo?

Áno, radiačná záťaž predstavuje  riziko, ktoré môže spôsobovať isté obavy. Ale pracovníci pracujúci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vedia, ako toto riziko znižovať na čo najnižšiu možnú mieru a riadia sa  zákonom ustanovenými základnými  princípmi radiačnej ochrany. Sú vypracované monitorovacie plány pracoviska a každý pracovník nosí osobný dozimeter, ktorý je vyhodnocovaný  štvrťročne. Za mojej viac ako 40 ročnej praxe som sa  u našich pracovníkov nestretla s nameraním prekročenia limitov.   V zákonom stanovených pravidelných intervaloch sú aj prístroje preskúšavané pracovníkmi certifikovaných  inštitúcií.  Nedostatok rádiológov podľa môjho názoru nesúvisí s obavami zo žiarenia, ale súvisí skôr s nepriaznivou situáciou v počte lekárov  na Slovensku. Naše zdravotníctvo zápasí s nedostatkom lekárov aj v odboroch, kde sa s ionizačným žiarením nepracuje, ako je napríklad všeobecné lekárstvo alebo neurológia.

Keď porovnáte časy, keď ste v odbore začínali so súčasnosťou,  čo sa zmenilo? 

V čase mojich začiatkov na sklone 70-tych rokov sa odbor sústreďoval len na diagnostiku. Používalo sa snímkovanie, ale aj presvecovanie, pri ktorom žiarenie prechádzalo cez pacienta smerom k lekárovi a lekár vyhodnocoval obraz, ktorý sa zobrazoval na luminiscenčnej doske, teda štíte. Kvalita obrazu bola veľmi nízka a lekár sa musel pred vyšetrením adaptovať pobytom v tme minimálne pol hodiny. Neskôr boli štíty nahradené televíznymi reťazcami, ktoré mali neporovnateľne lepší obraz. Snímky sa spočiatku vyvolávali klasickým spôsobom vo veľkých vyvolávacích tankoch a sušili v sušičkách veľkých ako skriňa na oblečenie. Všetko to trvalo rádovo hodiny. Veľký pokrok znamenalo zavedenie vyvolávacích automatov, vďaka ktorým sa čakanie na snímky skrátilo na minúty.  Čo sa týka CT, aj tu došlo k výraznému postupu. Prvý a vtedy jediný CT prístroj na Slovensku bol daný do prevádzky v Bratislave v roku 1983, a následne v roku 1992 aj  prvý MR prístroj. Dnes je na Slovensku viac ako 70 CT zariadení a  približne 30 MR zariadení. Prvý sonografický prístroj v Bánovciach nad Bebravou bol zakúpený koncom 80-tych rokov. V  súčasnej dobe má sonografický prístroj prakticky každé oddelenie aj odborná ambulancia.

Aké prístroje na oddelení využívate?

Po rekonštrukcii  nášho oddelenia   začiatkom roka 2018 bol daný do používania  röntgenový  prístroj  s priamou digitalizáciou RADSPEED SHIMADZU dodaný firmou FUJIFILM.  Snímky sa archivujú prostredníctvom archivačného systému PACS. Na operačných sálach je k dispozícii pojazdný rtg prístroj s C ramenom,         vďaka ktorému je možné zobrazovať štruktúry počas operácie.  Sonografický prístroj SAOTE má nainštalované aj „farebné mapovanie“ slúžiace na diferenciáciu pri vyšetrení cievnych systémov.

Koľko pacientov vyšetríte mesačne, prípadne ročne?

Poskytujeme služby pre lôžkové oddelenia, pre všetky ambulancie všeobecných lekárov, pediatrov,  ako aj pre ambulancie špecialistov. Ročne  vykonáme viac ako 20 tisíc vyšetrení na rádiodiagnostickom pracovisku a viac ako 5,5  tisíc vyšetrení na pracovisku sonografie. Na sonografii v súčasnej dobe vyšetrujeme orgány brušnej dutiny, krku, tváre, hlavy u kojencov,  prsníky,  podkožné štruktúry, ako aj svaly  a cievne systémy. Vyšetrujeme aj bedrové kĺby u dojčiat.

Rádiológia je jedným z mála medicínskych odborov, kde je možné diagnostikovať aj na diaľku – lekárovi stačí snímka. Využíva aj Vaša nemocnica túto možnosť, prípadne konzultujete snímky „na diaľku“ s inými špecialistami?

Keďže snímky sa ukladajú cez archivačný systém PACS, je možné ich zdieľať s inými pracoviskami zaradenými do tohto systému a v prípade potreby aj využívame možnosť  konzultácie nálezov s inými špecialistami.

Stretli ste sa vo svojej praxi s niečím neobvyklým?

Čo sa týka neobvyklých prípadov, terajšia situácia s pandémiou COVID-19 je praktickým dôkazom toho, že v medicíne ešte stále nebolo všetko objavené. Prakticky týždenne  sa stretávame s obrazmi „covidového“ postihnutia pľúc a hoci to nemáme ešte potvrdené testami, už na snímke hrudníka vidno, že postihnutie je odlišné od normálnych zápalov pľúc.  

Spomínate covidový obraz pľúc. Čím je tento obraz špecifický, ako ho možno odlíšiť od zdravých pľúc, prípadne od "bežného" zápalu pľúc? Ako v pľúcach prebieha, aké štruktúry postihuje? 

Ochorenie COVID-19  ovplyvňuje rôzne orgány tela,  ale respiračný systém prevažuje. Typické obrazy na snímke hrudníka sa zobrazujú v rozvinutom štádiu ochorenia. Pretože dochádza k výraznému postihnutiu najmä pľúcnych alveol, čo sú pľúcne mechúriky, kde dochádza k prechodu kyslíka do krvného obehu, na snímke vidíme početné biele škvrny rôznej veľkosti, ktoré sú často difúzne rozložené po obidvoch pľúcnych krídlach.  Samozrejme, že je ešte veľmi krátka doba na to, aby sme v medicíne termín „covidový zápal pľúc“ mohli používať. V diagnostike môžeme len vysloviť podozrenie na toto ochorenie, pretože obraz nie je úplne  špecifický len pre toto ochorenie. Z rádiologických metodík najviac prospievajúcich k diagnostike postihnutia pľúc  COVID-19 a najviac citovaná  v odbornej literatúre je počítačová tomografia (CT).