O nemocnici

26.11.2020

Je mladý, vždy dobre naladený úspešný lekár, pre ktorého je jeho povolanie poslaním. Počas prvej i druhej vlny pandémie bol nasadený v prvej línii boja proti COVID-19. Znalý všetkých bezpečnostných nariadení dôsledne používal osobné ochranné pomôcky. Covid vnímal ako novú súčasť života, vedel, ako a čím sa chrániť, ale zároveň žiť svoj normálny život tak v práci, ako i doma. Po mesiacoch pomoci pacientom sa však aj sám musel s ochorením popasovať. O svojich skúsenostiach s koronavírusom na vlastnej koži nám porozprával MUDr. Stanislav Lányi, lekár interného oddelenia Nemocnice AGEL Bánovce.

Ako ste zistili, že asi niečo nie je v poriadku?

Jedného pekného dňa, bola to nedeľa, 18.októbra, som sa ráno zobudil, prichystal si raňajky, a necítil som chuť jedla. Hneď som vedel, že som jasný... A nie, nebolo to z vínka, ktoré som mal deň predtým. Jednoducho to bol pocit, akoby ste jedli niečo neutrálne. Keby sa ma vtedy niekto opýtal, na koľko cítim chuť od 0 do 10, tak mu poviem 0.

Ako ste fakt, že ste pozitívny na COVID-19 prijali?

Úprimne? Bude to znieť divne, ale tešil som sa. Vedel som, že konečne budem mať dovolenku 😄. Avšak bál som sa o rodičov, keďže som bol s nimi často. Nakoniec aj oni boli pozitívni, ale našťastie to zvládli bez ťažkostí. Takže som mal aj pocit sebaobviňovania, že som to možno preniesol na nich.

Viete, kde ste sa mohli nakaziť?

Určite v práci. Ľudia, s ktorými sa stretávam vo voľnom čase, z nich nebol nikto pozitívny. V práci už vtedy bolo viacero zamestnancov, taktiež pacientov. Najväčšia epidemiologická anamnéza dnes je jednoznačne nemocnica.

Aké boli reakcie okolia?

V pohode. Každý mi vravel, že konečne si oddýchnem. Mali pravdu. Našťastie to u mňa malo nekomplikovaný priebeh, teda som si ten oddych celkom užíval.

Keď už sme pri tom priebehu, čo bolo na ňom najnepríjemnejšie? Aké príznaky sa u vás prejavovali?

Musím povedať, že strata zmyslu chuti je fakt nepríjemná, občas som mal pocit, chvíľami ma to robilo depresívnym, podráždeným a nervóznym. Stalo sa to z ničoho nič, z minúty na minútu, akoby mi niekto prerezal chuťovú dráhu. Nebolo to postupné strácanie chuti. Úplne rovnako sa mi asi po 7-8 dňoch vrátila, tiež z ničoho nič.Okrem toho bola dosť výrazná únava, ako pri chrípke, prvé 3 dni som nonstop spal. Dokonca aj teraz už po takmer mesiaci som stále nadmerne unavený, spavý, nikdy som sa tak unavene necítil. Navyše ma škrabalo v krku, mal som zahmlený hlas, výtoky z nosa, výrazné štípanie očí. Typické príznaky ako horúčku a suchý dráždivý kašeľ som nemal vôbec. Popísal by som to ako typickú chrípku so stratou chuti.

Pomohlo vám zvládnuť chorobu to, že ste zdravotník?

Nemyslím si. Nemalo by mi to ani ako pomôcť. Jediná možnosť bola spoľahnúť sa na svoj imunitný systém a dúfať, že sa mu to podarí zvládnuť.

Z pohľadu zdravotníka bolo v tomto smere pre vás niečo prekvapujúce?

Áno, tá strata chuti. Je to nezabudnuteľný zážitok v tom negatívnom zmysle slova.

Ako dlho vám trvalo liečenie?

Už od nejakého 3. – 4. dňa som sa cítil v podstate celkom fajn. Únava už nebola taká výrazná, jediné, čo ma trápilo, bola tá chuť. Človek v tých momentoch premýšľa, kedy sa mu vráti, a či vôbec. Je popisované, že väčšine pacientov sa chuť do 4 týždňov vrátila.

Aký ste mali režim doma počas liečenia?

Predovšetkým, ako to má pri vírusových ochoreniach byť, to bol dostatok spánku, ktorý som popri práci nemal, pokoj, odpočinok a veľké množstvo tekutín. Podarilo sa mi vypiť aj 5 litrov teplého čaju denne. Nič špeciálne navyše som neužíval, žiadne doplnky, lieky ani vitamíny. Len spánok, ticho, teplo, pokoj a tekutiny.

Malo prekonanie choroby nejaký vplyv na vašu prácu, ste opatrnejší?

Ani nie. Čo sa týka osobných ochranných pracovných prostriedkov, nezmenilo sa nič, fungujem ako predtým. Zásady hygieny a prevencie sa snažíme dodržiavať všetci. Jednoducho sa to stalo - niekedy to už neustojíte, keď ste neustále medzi chorobami.

Označili by ste vami prekonaný covid za jedno z najťažších ochorení, čo ste mali?

Určite nie, ale nepodceňoval som to. Operácia mandlí pred 20 rokmi bola horšia a mám ju v pamäti, akoby to bola včera.

Vedeli by ste bežným smrteľníkom vysvetliť, ako vznikol vírus SARS -Cov-2, laickejšie označovaný ako COVID-19? Ako vlastne vzniká nový vírus?

Ako vznikol tento konkrétny vírus, to s presnosťou momentálne nevie asi nikto...Mohlo by ísť o mutáciu iného, podobného vírusu. Mutácia je výnimočná vlastnosť vírusov, nikdy nevieme dopredu, akú budú mať v budúcnosti podobu, či nebudú náhodou schopné nám ešte viac ublížiť. Koronavírusy, nemyslím teraz tento konkrétny spôsobujúci Covid-19, ale jeho podobní kamaráti, sú tu s nami už veľmi dlho, bežne sa vyskytujú v populácii a spôsobujú nachladnutia hlavne v zimných obdobiach, avšak majú väčšinou nekomplikovaný priebeh.

Mohol by byť ako jeho predchodcovia, zoonóza, čiže primárnym hostiteľom by bolo nejaké zviera (ako sa hovorí teraz, že netopier), medzihostiteľmi iné zvieratá, napr. ryby na miestnych trhoch v Číne (odkiaľ údajne pochádza). Ale pokojne to môže byť aj biologická zbraň úmyselne vyvinutá v laboratóriách za politickými účelmi, eventuálne mohlo ísť o nešťastný únik z laboratória pri pokusoch. Možných vysvetlení je v tejto chvíli viacero.

Ako prebieha vznik nového vírus? Môže to byť viacerými spôsobmi, napr. aj lyzogénnymi alebo lytickými cyklami. Presný dej prepisu molekuly RNA do mRNA, replikácie, a deje s +ssRNA sú komplikované a zbytočné teraz vysvetľovať, ale v jednoduchosti vírus napáda bunky dýchacieho epitelu – má svoj genóm (molekula RNA) a v našej zdravej bunke je schopný rozmnožovaním vytvárať nové vírusové častice. Vírus je vlastne neživá častica, takže na svoje rozmnožovanie potrebuje živé hostiteľské bunky.

Ako dochádza k prenosu vírusu z človeka na človeka? Je možné to aj nejako štatisticky vyjadriť, aký je najčastejší spôsobu prenosu, ktoré sú menej časté?

Je to kvapôčková infekcia - vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní, to je teda asi najčastejší prenos. Ohrozené sú osoby po blízkom alebo dlhšie trvajúcom styku s nakazeným, údajne vo vzdialenosti do 2 metrov a viac ako 15 minút. Táto vzdialenosť a čas sú však len relatívne veličiny. Typické sú nákazy v spoločnej domácnosti, pri spoločnom stravovaní, oslavách, svadbách, náboženských a obchodných stretnutiach. Vysoké riziko je v uzatvorených priestoroch, prípadne aj zle vetraných (napr. sociálne zariadenia, spoločné ubytovne).

K prenosu infekcie dochádza aj kontaminovanými predmetmi, zistilo sa tiež vylučovanie vírusu močom a stolicou. Vyššie riziko majú pacienti s pridruženými chronickými ochoreniami, zriedkavejšie sú nakazené malé deti do 10 rokov. U nich je takmer minimálne riziko úmrtia, pravdepodobne je to z dôvodu, že ešte nemajú dostatočne vyvinutý dýchací epitel.

Máte informácie zo zahraničných štúdií, literatúry, skúseností lekárov. Aké sú aktuálne  najúčinnejšie ochranné prostriedky v boji proti COVID-19?

Jednoznačne je to ochrana dýchacích ciest. Teda chrániť si nos a ústa, nakoľko sa vírus prenáša hlavne vdýchnutím výlučkov z kašľa a kýchania. Netreba však zabúdať na oči, aj tento prenos je možný, ak si oči pretrieme kontaminovanými rukami. Treba teda dôsledne dbať aj na hygienu rúk. Predmety, ktoré mohli prísť do styku s infekciou, by sme mali vyčistiť, dezinfikovať. Potom je to tiež dodržiavanie karantény, izolácia chorých. Vo všeobecnosti sú to teda štyri veci – oči, nos, ústa, ruky.

Poďme do oblasti sociálnych sietí, na ktorých prekvitajú hoaxy. Nebudeme túto tému rozvíjať zoširoka, ale  aký máte postoj k tomu najdiskutovanejšiemu, že nosenie rúšok škodí nášmu mozgu, pretože máme nedostatok kyslíka.

Nosenie rúšok slúži predovšetkým na to, aby sme chránili ostatných ľudí okolo nás. Teda zabrániť potencionálne infikovanému aerosólu (čiastočky po kýchaní, rozprávaní), aby nakazil niekoho ďalšieho. Nedostatok kyslíka pri tomto nie je možný, ani keby sme si dali tie rúška tri na seba.

A čo napríklad známe tvrdenie, že výter z nosa môže narušiť mozgovú kôru, príp. zhoršiť priebeh ochorenia, pretože naruší sliznicu?

Správne technicky má výter z nosohltanu prebiehať pekne rovnobežne s podlahou cez dolný nosový priechod, s hĺbkou do 7-10 cm, až sa dotkneme nosohltanu. Odberový tampón je najlepšie držať medzi dvomi prstami, je ohybný, pekne cítime, kedy nás to už ďalej nepustí. Nemá zmysel sa ponáhľať, ani to robiť rýchlo, nebodaj prudko. Mozgové štruktúry sú od tejto oblasti veľmi ďaleko. Do mozgu by sme sa nedostali ani keby je odberová súprava z titánu.

Podstatné je, aby pacient aj napriek nepríjemnosti tohto výkonu spolupracoval, nehýbal sa, pretože až vtedy by hrozilo nejaké ublíženie, ale len v zmysle prechodného krvácania, určite nie nič závažné. Sám som vykonal asi 900 týchto odberov (nie v rámci celoplošného testovania), nikomu sa nič nestalo.

Ako sa podľa vás dá bojovať proti šíreniu dezinformácii? Myslíte, že by sa na to mal klásť väčší dôraz?

Myslím si, že táto téma je už dosť komunikovaná z každej strany, máme k dispozícii dostatočné množstvo odborných článkov, ľudia sa k nim vedia ľahko dostať z médií, TV, internetu, ale je pravda, že závisí od nich samých, aký úsudok si urobia. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že v podstate o tom víruse stále vieme dosť málo.  Z toho nám vychádza, že najdôležitejšie, a vlastne nám nič iné nezostáva, je správať sa racionálne a zodpovedne, podliehanie panike nemá význam. Naša krajina je na tom ešte vcelku dobre, keď si to porovnáme s vývojom v zahraničí.