O nemocnici

27.11.2020

Pamätá si ešte na časy, keď v Bánovciach nad Bebravou nebola samostatná nemocnica, ale iba poliklinika. Keď v roku 1987 nastúpila, určite jej ani nenapadlo, že aj o 33 rokov bude pracovať na tom istom mieste. Sekretárka riaditeľky Eva Margolienová si zaspomínala, aká bola jej práca v minulosti a opisuje fungovanie priamo ,,zvnútra“ nemocnice.

V roku 1987 sa v Bánovciach nad Bebravou otvárala budova polikliniky, ktorá prevádzkovala len ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Nemocničná  lôžková časť sa sústredila v druhej vzdialenej budove. ,,Tento rok je aj začatím mojich pracovných skúseností ako nezdravotníckeho pracovníka v poliklinike. Nastúpila som na miesto referent operatívno-technických činností. Výzvu som prijala odhodlane a bola som ochotná sa naplno venovať svojej práci. Pamätám si, ako sa zriaďovali a zariaďovali  nové pracoviská, ako sa to celé vyvíjalo. Práce bolo síce veľa, ale veľmi rada na tieto „budovateľské“ časy spomínam,“ hovorí o svojich začiatkoch Eva Margolienová. Postupom času sa poliklinika pretransformovala  na všeobecnú nemocnicu, a tým sa menili aj jej pracovné skúsenosti a možnosti. Prešla takmer všetkými administratívnymi prevádzkami, ktoré jej dali veľa skúseností. Najdlhšie pracovala ako účtovníčka vo finančnej učtárni, a to takmer 12 rokov. 

Potom však prišla v jej pracovnom živote zmena. ,,V roku 2002  sa uvoľnila pracovná pozícia sekretárky riaditeľa. Od vtedajšieho pána riaditeľa som dostala ponuku rozšíriť ďalej svoje možnosti a prijať voľné pracovné miesto. Ponuku som prijala, a tak od roku 2002 až doteraz pracujem na tejto pozícii,“ hovorí s úsmevom. ,,Mala som možnosť pracovať s viacerými riaditeľmi, bolo ich celkovo päť. Na každého z nich spomínam s úctou a pokorou. V súčasnosti nemocnicu riadi riaditeľka MUDr. Mina Bobocká, s ktorou každodenne pracujem už takmer 10 rokov. Vážim si jej profesionálny prístup k práci, kedy dokáže aj v ťažkých situáciách riešiť niekedy až neriešiteľné situácie,“ hovorí sekretárka riaditeľky Eva Margolienová.

Podľa jej slov jej pracovná pozícia sekretárky a referentky pre korporatívne záležitosti priniesla veľa skúseností, rôzne pohľady na riešenie zložitých situácií, ktoré ju posúvajú vpred. ,,Snažím sa, aby s mojimi výsledkami boli spokojní nielen moji nadriadení a kolegovia, ale v neposlednom rade hlavne ja sama. Administratívnej práce stále pribúda, učíme sa nové veci, systémy sa modernizujú a digitalizujú a všetko napreduje. No keď sa tak zamyslím a pozriem do minulosti a na moje pracovné začiatky, je to úplne iné, neporovnateľné, jednoduchšie. Písací stroj, indigo papier, bez ktorého sa nedalo vyrobiť viac exemplárov, oranžová vodička na zatretie preklepu, telefón iba ako pevná linka a žiadny mobil, to už nie je ani pravda,“ spomína s úsmevom.

Práca na sekretariáte nemocnice je dynamická a každý deň prináša množstvo nových zážitkov a pracovných výziev. Spomína si aj na veselé a milé zážitky: ,,Stretávam  sa s rôznymi ľuďmi, pacientami, ktorí hľadajú pomoc, usmernenie, informácie a v rámci mojich možností sa snažím pomôcť. Pamätám si, ako jedného dňa sa na sekretariáte otvorili dvere a pán bez domova ma poprosil, či by som mu nepožičala peniaze na autobus a rožky, že on mi ich vráti. Vtedy to bolo ešte 8 slovenských korún.  Ja keď môžem, tak pomôžem. Pánovi som dala peniaze. O niekoľko dní sa opäť na sekretariáte otvorili dvere a pán bez domova mi prišiel  vrátiť požičané peniaze. Veľmi pekne mi poďakoval za pomoc a chcel mi vrátiť 10 korún.  Priznám sa, že som ostala veľmi milo prekvapená a aj zaskočená, pretože som to nečakala.“

Keď po práci nadíde čas oddychu,  venuje  sa  svojim dvom pokladom – vnúčatkám. ,,Jeden z nich je prváčik, tak úplne prežívam všetky jeho nové školské zážitky. Mám rada pekné veci, tešia ma  práce na zveľaďovaní záhrady,  rada čítam, chodím na prechádzky najmä v zime, milujem zimnú zasneženú prírodu a prezradím, že aj  veľmi rada leňoším,“ dodáva Eva Margolienová.