O nemocnici

11.12.2020

Nikto by to do nej nepovedal. Riaditeľka Nemocnice AGEL Bánovce MUDr. Mina Bobocká trávi väčšinu dní od skorého rána až do neskorého večera v nemocnici, na jednotlivých oddeleniach, rieši aktuálnu koronakrízu. Zároveň je aj primárkou oddelenia dlhodobo chorých. Ako jedna z mála v nemocnici sa zatiaľ koronavírusu ubránila. Nám sa podarilo zistiť, že po príchode domov je úplne inou ženou – z manažérky a lekárky sa stáva zručná remeselníčka a milovníčka zvierat. Podarilo sa nám ju presvedčiť, aby nám niečo z týchto svojich tajomstiev prezradila.

Vaše povolanie si vyžaduje veľa času, sústredenie a psychickú aktivitu, dokážete si popri ňom nájsť čas aj na relax?

Samozrejme, moje kombinované povolanie lekára -geriatra a manažéra, ktoré je veľmi náročné hlavne na psychiku, a to si vyžaduje určitú psychohygienu. Preto mám veľa záujmov a veľa priateľov, ktorí sú nielen z medicínskeho prostredia.

Čomu sa teda najradšej venujete vo voľnom čase?

Voľný čas sa snažím tráviť s manželom, rodinou, blízkymi a priateľmi, ktorých mám veľmi rada, som taký filantrop, ako hovoria moji známi. V neposlednom rade musím spomenúť aj moju ďalšiu lásku – kocúrika Jamala.  Je to riadny člen našej rodiny, so všetkým, čo k tomu patrí, chvíľami radosti, ale aj starosti.  Priznám sa, že niekedy cez víkend si rada poleňoším pri telke a mojom obľúbenom Herculovi Poirotovi. Tiež milujem dovolenky, slnko,  more a biele pláže.

A čo vaše nezvyčajné koníčky?

Áno, mám ich veľa, určite to už na mňa niekto prezradil. Milujem remeselnú prácu rukami. Mám veľkú predstavivosť a fantáziu, stále ma láka móda, nevšedné veci, navrhovanie vlastných odevných modelov, šperkov, aranžmány z kvetov, zdokonaľovanie takmer všetkého, čo sa manuálne a s fantáziou dá prikrášliť, spraviť originálnym a iným. Chce to veľmi veľa času, ale je to perfektné odreagovanie. Sústredíte sa len na to, aby sa to podarilo, je to detailná práca, ktorá mi nedovolí myslieť na iné, a to je pre mňa relax. Radosť z výsledku je potom už len čerešnička na torte.

Čo všetko tvoríte a aký je ďalší osud vašich výtvorov? Nechávate si ich doma, alebo ich rozdávate?

Sem tam si sadnem k šijaciemu stroju, baví ma vytvárať si originálne kúsky, prerábať odevy,  do každého vložiť niečo svoje. Tiež vyrábam šperky, náramky, náhrdelníky, náušnice, rôzne ozdoby. Milujem farby a rôzne kombinácie materiálov. Všetky moje dielka sú viac menej darčeky pre rodinu a priateľov.

Aké sú reakcie vašej rodiny, priateľov na tento váš koníček? Mnohých určite prekvapili drobné darčeky, ktoré sa im zjavili na stole, v kancelárii, prišli poštou...

Myslím si, že pozitívne. Veľmi ma teší, keď vidím, že si moje výtvory našli miesto u spokojného majiteľa, ktorý to vôbec nečaká, že s úsmevom napíšu, alebo poďakujú, že im to skrášlilo deň a bežnú realitu. 

Vedia aj vaši kolegovia o vašej záľube? Obdarovali ste  pri nejakej príležitosti už aj niekoho z nich?

Áno vedia, mnohí sa čudujú, že sa venujem takej záľube a najmä, že si na ňu  pri mojej práci nájdem čas. Viacerým kolegyniam som podarovala mnou vyrábané šperky, ktoré nosia. To je pre mňa také pohladenia na duši.