O nemocnici

21.4.2021

Videl, rozhodol sa a okamžite nezištne pomohol. Takto priamočiaro pristúpil k svojmu pocitu pomáhať mladý medik Miroslav Gulika (24) z Topoľčian. V zmysle Hippokratovej prísahy išiel do prvej línie, a to do mobilného odberového miesta v nemocnici. Jeho pomoc si jeho kolegovia aj pacienti vážia, jemu to prinieslo neoceniteľné skúsenosti z praxe a skvelý tréning na krízové situácie.

„Videl som inzerát na webovej stránke „Sme pripravení“ a keďže som bol v tom čase kvôli dištančnej forme výučby hlavne doma a mal som viac voľného času, rozhodol som sa túto prácu skúsiť,“ hovorí Miroslav Gulika, ktorý študuje 4. rok medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V budúcnosti by sa rád venoval internej medicíne. Mladý muž priznáva, že so situáciou, ktorú priniesla pandémia, nikto nepočítal, nikto z nás si to ani nevedel predstaviť. „Strach som mal hlavne prvých pár dní, keď už po pár dňoch vojak, s ktorým som tam pracoval, ostal covid pozitívny. Časom som si ale zvykol a strach zmizol,“ hovorí. Jeho celodenná práca bola v nemocnici vždy v overale, respirátore a s ochranným štítom. „Podľa toho, kde ma aktuálne bolo treba, som pracoval ako administrátor na antigénových testoch a PCR testoch a odoberal som vzorky tiež na antigénových aj PCR testoch. Administratívna práca znamenala hlavne zapisovanie údajov od pacientov a vyplňovanie certifikátov. Pri PCR testoch bolo zase treba nahrávať odobraté vzorky s údajmi pacienta do elektronického systému. Odoberanie vzoriek spočívalo v robení výterov z nosohltana pacienta a pri PCR testoch aj z hrdla,“ vysvetľuje budúci lekár, čo všetko si v praxi vyskúšal. Pre medicínu sa rozhodol pretože ho vždy fascinovalo ľudské telo a chcel pomáhať ľuďom.

Potom sa do MOM vrátil až po niekoľkých mesiacoch. „Bolo to paradoxne  v čase, kedy sa blížil termín očkovania a ja som si začínal uvedomovať, aká smola by bola nakaziť sa práve teraz,“ hovorí študent medicíny. Mal šťastie, koronavírus sa mu vyhýba. „Určite mi táto skúsenosť dala veľa. Videl som, ako funguje nemocnica, spoznal som nových zaujímavých ľudí, našiel si nových priateľov, naučil sa lepšie komunikovať s pacientmi a pracovať pod tlakom,“ vypočítava  M. Gulika všetky pozitíva negatívnej epidémie. Veľa ho naučili najmä rôznorodí pacienti. „Niektorí boli naozaj milí, občas aj zábavní, iní zas naopak veľmi nepríjemní. V pamäti mi utkvela spomienka na jednu staršiu pani, ktorá vo vestibule nemocnice čakala na sanitku. Vojak, ktorý tam vtedy so mnou pracoval, jej išiel kúpiť čaj, pretože bolo dosť chladno a ona čakala už dlhšie. Pani toto gesto  dojalo a rozhodla sa vojakovi dať za ten čaj 5 eur, ten ich samozrejme v žiadnom prípade nechcel prijať. Akurát, že aj pani bola v tomto veľmi neoblomná a tak vznikla situácia, pri ktorej staršia pani v ruke s 5 eurovkou naháňala vojaka po vestibule nemocnice,“ dodáva so smiechom mladý medik.

Pomoc nielen Miroslava, ale všetkých medikov, ktorí prišli pomôcť v najpotrebnejšom čase, si veľmi vážia aj v nemocnici. „Je to neoceniteľná pomoc, veľa sa naučili, skúsili, je to skvelý štart do života zdravotníka, keď ich zoceľuje reálny život a pandémia. Verím, že z nich budú dobrí lekári,“ uviedla riaditeľka Nemocnice AGEL Bánovce Mina Bobocká. Od začiatku pandémie v nemocnici pomáhali celkovo traja medici.