O nemocnici

7.5.2021

Pandémia koronavírusu pozvoľna každým dňom ustupuje. Paradoxne, objavuje sa nový fenomén, a to výrazne narastá počet postcovidových komplikácií u pacientov, ktorí aj týždne po prekonaní COVIDu majú vážne ťažkosti, prekonali súvisiace závažné diagnózy ako infarkt myokardu, ochorenia pečene, hrubého čreva, nevládzu byť aktívny tak, ako pred ochorením SARS-Cov-2 a návrat do normálu je veľmi ťažký a zdĺhavý. A výnimkou nie sú ani pacienti, ktorí mali ľahký priebeh ochorenia. O konkrétnych poznatkoch sa s nami podelila MUDr. Soňa Lobotková, lekárka Interného oddelenia Nemocnice AGEL Bánovce, ktorá spolu s kolegami každý deň takýchto pacientov lieči.

V uplynulých týždňoch sa záťaž z covidového odd presúva na interné oddelenia. Pripisujete tento tlak aj postcovidovým stavom?

Áno, máte pravdu. Konečne si mohli zdravotníci na COVID oddeleniach trochu vydýchnuť a nápor na tieto oddelenia je zreteľne menší. I touto cestou by som chcela poďakovať celému tímu nášho reprofilizovaného COVID oddelenia za výbornú spoluprácu. Teraz však pre zmenu začína pociťovať väčší nápor interné oddelenie a objavujú sa v čoraz väčšom množstve pacienti, ktorí COVID prekonali a majú rôzne ťažkosti, resp. komplikácie. Ako post COVID syndróm sa označuje súbor príznakov, ktoré pretrvávajú alebo sa vyvíjajú po 12 a viac týždňoch od vzniku infekcie COVID-19, ktoré nie sú vysvetliteľné inou príčinou. V zahraničí je používané aj označenie long COVID, čo zahŕňa širšie časové obdobie od 5 týždňa ďalej. Postakútny COVID zahŕňa časové rozpätie 4-12 týždňov od vzniku infekcie COVID. Niektorí „post COVID“ pacienti prichádzajú na interné oddelenie v dlhšom časovom rozmedzí po prepustení z COVID oddelení, iní sú naopak preložení priamo po prekonaní akútnej fázy z OAIM, po odpojení z umelej pľúcnej ventilácie k ďalšej liečbe, oxygenoterapii a následne k rehabilitácii na oddelení dlhodobo chorých.

Aké ťažkosti sa najčastejšie vyskytujú u pacientov po prekonaní covidu a aká je následná terapia?

COVID-19 je choroba mnohých tvárí, čo platí i pre postkovidové stavy. Príznaky post-COVID syndrómu sú spôsobené dlhodobým, poprípade trvalým postihnutím pľúc, resp. iného orgánu, patrí sem i syndróm postintenzívnej starostlivosti. Ide o pacientov s dlhodobou intenzívnou starostlivosťou, ktorí boli odpojení od UPV a došlo u nich či už k atrofii svalov, polyneuropatii a iným následkom.

Postvírusový únavový syndróm je spoločný pre mnoho iných vírusových ochorení, avšak v prípade infekcie COVID-19 sa prejaví u viac ako 50% pacientov, zatiaľ čo pri iných vírusových ochoreniach je to zhruba 1-10% pacientov. Tento postcovidový únavový syndróm pritom môže vzniknúť bez ohľadu na závažnosť infekcie i u pacientov s ľahkým priebehom. Medzi jednotlivé príznaky daného syndrómu patria príznaky zhoršenej funkcie pľúc - dýchavičnosť, dlhodobý kašeľ, ďalej spomínaná únava, svalová slabosť, neschopnosť sa sústrediť, tzv. brain fog, niekedy aj s výpadkami pamäte, depresie, problémy so spánkom, bolesti hlavy, kĺbov, bolesti na hrudníku, tráviace ťažkosti - hnačka, zápcha, strata chuti a čuchu, dyskomfort na hrudníku, búšenie srdca, vypadávanie vlasov a ďalšie.

Ako je to s postcovidovými trombózami, embóliami, či zápalmi hrubého čreva alebo poškodením pečene?

Často sa na internom oddelení vyskytujú pacienti po prekonaní COVID pneumónie s trombózou v žilovom systéme dolných končatín, embóliou do pľúcnice, s arytmiami, s poškodením pečene, kedy SARS-CoV-2 vírus priamo môže poškodiť hepatálne  bunky, keďže na ich povrchu sa nachádza  veľký počet receptorov, na ktoré sa môže koronavírus naviazať. Asi u tretiny pacientov, ktorí prekonali pľúcnu formu infekcie COVID-19, vznikajú pľúcne fibrotické zmeny, sú tzv. dependentní od  oxygenátorov a sú čakatelia na domáci oxygenátor, tzv. DDOT.

Zaznamenali sme tiež nárast Clostrídiovej enterokolitídy po prekonaní COVID pneumónie. Prejavuje sa hnačkami, bolesťami brucha. Clostrídiová enterokolitída je zápal sliznice hrubého čreva, ktorý vzniká po antibiotickej liečbe. U COVID pacientov to súvisí aj priamo s poškodením sliznice hrubého čreva vírusom SARS-Cov-2, keďže v tráviacom trakte je veľké množstvo receptorov ACE, na ktoré sa koronavírus viaže, naruší mikrobióm, vzniká dysbióza a premnoženie baktérií, ktoré nie sú veľmi potrebné, najmä clostrídie, s danými ťažkosťami.

Spomenuli sme najčastejšie poškodenie pľúc, ako sa prekonaný COVID podpisuje pod komplikácie so srdcom?

Samostatnou kapitolou je poškodenie kardiovaskulárneho systému, ako napríklad rozkolísanie hodnôt krvného tlaku, s COVIDom asociovaná myokarditída, čo môže mať za následok rozvoj srdcového zlyhávania.  Infekcia vírusom SARS-CoV-2 spôsobuje vyššiu zrážanlivosť krvi, či už v artériovom alebo venóznom systéme. Mali sme pacientov, ktorí po prekonaní COVID  pneumónie boli hospitalizovaní u nás na internom odd. s infarktom myokardu. U  koronavírusovej infekcie totiž môže ďalej následkom systémovej zápalovej reakcie dôjsť k nestabilite atrosklerotického plátu v niektorej z tepien zásobujúcej myokard. Na tom pláte sa tak môže vytvoriť krvná zrazenina, ktorá tepnu úplne uzatvorí a spôsobí infarkt, či už myokardu, alebo cievnu mozgovú príhodu v mozgovej tepne.

Ide skôr o internistické diagnózy, alebo bývajú pacienti hospitalizovaní skôr na ODCH? Podľa čoho sa o tom rozhoduje?

Pacientov po COVIDE, ktorí majú ďalšie akútne komplikácie hospitalizujeme najskôr na internom odd., následne sú preložení na ODCH k ďalšej rehabilitácii, či už dychovej, ktorá je veľmi dôležitou súčasťou liečby alebo mobilizačnej, pretože často dochádza k atrofii svalov a je nutný opäť nácvik chôdze. Často sa stáva aj, že pacienti sú z COVID oddelení prepustení a opätovne ich hospitalizujeme s vyššie spomenutými komplikáciami na internom odd. Takých je v poslednej dobe čoraz viac.

 Stretávate sa aj s tým, že pacienti s covidom hospitalizovaní neboli, nemali ťažký priebeh a napriek tomu u nich postcovidový stav vyžadoval hospitalizáciu?

Áno, boli pacienti, ktorí prekonali akútnu fázu v domácom prostredí, ale spomínané komplikácie, či už infarkty myokardu, embólia do pľúc, hlboká žilová trombóza, hepatopatia, ich priviedli na interné oddelenie.

Považujete za vhodnú a potrebnú aj kúpeľnú alebo rehabilitačnú liečbu postcovidových stavov? Na čo by podľa Vás mala byť zameraná?

Určite áno, už počas hospitalizácie na COVID oddelení  našich pacientov každý deň navštevovali rehabilitačné sestry, fyzioterapeuti. Respiračná fyzioterapia, postcovidová dychová rehabilitácia a celý komplex podporných terapií môžu výrazne prispieť k obnoveniu funkčnosti a kapacity pľúc. Niektorí naši fyzioterapeuti absolvovali kurz dychovej rehabilitácie zameraný na COVID pacientov v Tatranskej Polianke v Sanatóriu Dr. Guhra. Používané sú overené postupy respiračnej fyzioterapie, ktorá zahŕňa všetky aspekty potrebnej starostlivosti o pacienta po prekonaní tohto ochorenia. Ide o dychovú rehabilitáciu s použitím rôznych techník, úpravu dychového vzoru, kontroly kašľa, zvládanie dýchavičnosti, zvládanie dychovej tiesne, únavových a úzkostných stavov. V tejto rehabilitácii je treba pokračovať aj mesiace po prekonaní ochorenia.  Neodmysliteľnou súčasťou, ktorá prispieva k následnej celkovej rekonvalescencii, je  zdravá výživa a pohybová aktivita, čo posilňuje imunitný systém.