O nemocnici

17.5.2022

Artériová hypertenzia alebo vysoký tlak krvi je civilizačným ochorením a najčastejším kardiovaskulárnym ochorením vôbec. Je jedným z najčastejšie diagnostikovaných ochorení na Slovensku. Patrí spolu s obezitou, zvýšenou hladinou lipidov (tukov) v krvi, fajčením, cukrovkou k z najzávažnejším rizikovým faktorom pre ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, predovšetkým ischemickú chorobu srdca, srdcové arytmie, obzvlášť fibriláciu predsiení, srdcové zlyhávanie a cievne mozgové príhody. Každý dospelý pacient by mal poznať svoje hodnoty krvného tlaku, 17. máj ako svetový deň hypertenzie je čas zmerať si svoj tlak krvi, chrániť si tak svoje cievy a tým všetky orgány vrátane srdca.

Podľa štatistík v krajinách strednej Európy trpí vysokým krvným tlakom takmer 40-50% dospelej populácie. To znamená, že na Slovensku sú viac  ako 2 milióny ľudí s hypertenziou. Avšak podľa údajov z NCZI je len malá časť liečená systematicky a až dve tretiny pacientov s diagnózou hypertenzie majú z rôznych príčin nedostatočne kontrolovaný tlak krvi. „Sú to veľmi závažné a alarmujúce zistenia, pretože ročne u nás predčasne zomiera takmer 5 000 osôb na ochorenia srdca a ciev, vrátane mozgových príhod. Je potrebné hľadať hlavné príčiny nepriaznivého postavenia Slovenska v množstve odvrátiteľných úmrtí, ktorým vie súčasná medicína predchádzať a apelovať preto na prevenciu,“ hovorí MUDr. Soňa Lobotková, lekárka Interného oddelenia Nemocnice AGEL Bánovce.

Artériová hypertenzia je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná ako trvalé a opakovanými meraniami potvrdené zvýšenie systolického (vrchného) tlaku krvi – sTK na 140 mmHg a viac a diastolického (spodného) – dTK na 90 mmHg a viac.

„Na internom oddelení má veľká časť pacientov diagnostikovanú artériovú hypertenziu, resp. už liečime komplikácie vyplývajúceho z neliečeného vysokého krvného tlaku, ako sú napr. srdcové zlyhávanie, zlyhávanie obličiek, cievne mozgové príhody a iné. Vo väčšine prípadov je hypertenzia primárna (esenciálna), teda jednoznačná príčina jej vzniku nie je známa. Úlohu tu zohráva viacero faktorov, či už genetická predispozícia, zvýšená tuhosť tepien, napr. v dôsledku aterosklerózy, zvýšená produkcia stresových hormónov a vyššia citlivosť ciev na ne. U žien je veľmi častý výskyt hypertenzie po menopauze,“ vysvetľuje skúsená odborníčka.

Tzv. sekundárnu hypertenziu tvorí asi 5 % prípadov, je častejšia u mladších pacientov. Príčiny sú vrodené alebo získané - ochorenia obličiek, nadobličiek, štítnej žľazy, hypertenzia v gravidite, niektoré pooperačné stavy, liekmi navodená hypertenzia.

„Nedá mi nespomenúť, keďže som sa na medicíne venovala štúdii s obéznymi deťmi, že už v nižších vekových kategóriách, u detí s obezitou narastá výskyt artériovej hypertenzie, obézne deti  majú 3x väčšie riziko vývoja hypertenzie než deti s normálnou hmotnosťou a z toho ďalšie závažné následky, či už poškodenie obličiek, srdca, ciev.“

Hypertenzia sa nedá úplne vyliečiť, dá sa len kontrolovať. Pacienti si musia uvedomiť, že liečba tohto ochorenia je dlhodobá, väčšinou celoživotná. Keď sa pacientovi upravia hodnoty tlaku krvi na cieľové hodnoty, je to znak toho, že liečba je účinná. To však neznamená, že by ju mali prestať užívať, čo sa niekedy stane a pacienti si liečbu svojvoľne vysadia. Krvný tlak sa potom vráti na pôvodné vysoké hodnoty. Poctivý prístup k liečbe znižuje riziko úmrtí o viac než 40 %.

A akú sú základné príznaky hypertenzie? Ochorenie prebieha dlho potichu nepozorovane, najmä bezbolestne, preto sa mu hovorí aj tichý zabijak. Pri prudkom vzostupe tlaku krvi môžu vzniknúť bolesti hlavy, závraty a hučanie v ušiach, búšenie srdca, krvácanie z nosa, tŕpnutie prstov rúk alebo nôh. Tzv. orgánové zmeny  sa rozvíjajú pri dlhodobo neliečenom vysokom tlaku, preto treba diagnostikovať hypertenziu čo najskôr a predchádzať takýmto orgánovým poškodeniam.

Čo sa týka samotnej liečby, má dve zložky - nefarmakologická a farmakologická.

„Nefarmakologická spočíva v režimových opatreniach, zmene životného štýlu. Dôležité je nefajčiť, redukovať nadmernú hmotnosť, športovať, vhodná je rýchla chôdza, beh, bicyklovanie, plávanie, aspoň 30 minút za deň tri až štyrikrát týždenne. Dôležité je tiež obmedziť prívod soli v potrave na menej ako 5 g denne (bežný príjem u dospelého človeka vo vyspelých krajinách je 15 g soli denne), obmedziť živočíšne tuky, naopak doplniť do jedálnička stravu bohatú na vitamíny. Každá z týchto metód sa podieľa na znižovaní tlaku krvi,“ hovorí MUDr Lobotková.

Druhou zložkou je  farmakologická liečba liekmi na znižovanie tlaku krvi. Poznáme viaceré skupiny antihypertenzívnych liekov, ktoré sa rozlišujú podľa mechanizmu účinku. „U každého pacienta je liečba individuálna, „šitá na mieru“. U väčšiny pacientov s hypertenziou jeden liek nestačí a na dobrú kontrolu tlaku ich je potrebných viac. Výhodou v dnešnej dobe sú tzv. fixné kombinácie, teda v jednej tabletke sú viaceré účinné látky- dve alebo tri, pacienti tak užijú napr. jednu trojzložkovú tabletku ráno, ktorá účinkuje 24 hod., čo má veľký vplyv a dobrú adherenciu na dodržiavanie liečby,“ dodáva odborníčka.