O nemocnici

Čo je vlastne trombóza?

Trombóza je krvná zrazenina v cieve. Zabraňuje normálnemu prietoku krvi cez obehový systém. Trombóza môže byť smrteľná a môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku, avšak riziko s vekom stúpa, pričom viac sú vznikom trombózy ohrozené ženy. Zrážanie krvi, tiež známe ako koagulácia, je prvou líniou obrany tela proti krvácaniu. Keď sa poraníme, náš systém zrážania vytvorí „zátku“, ktorá nás ochráni pred stratou príliš veľkého množstva krvi. Túto zrazeninu potom telo rozkladá. Niekedy sa však zrazeniny tvoria nevhodne, alebo sa po zranení nerozpustia. Krvná zrazenina, ktorá sa tvorí a zostáva v cieve, sa nazýva trombus. Trombóza môže postihovať tepnovú aj žilovú časť krvných ciev. Arteriálna trombóza označuje krvnú zrazeninu, ktorá blokuje tepnu. Tepny odvádzajú krv zo srdca do iných častí tela. Arteriálne krvné zrazeniny môžu blokovať prietok krvi do srdca a mozgu, čo často vedie k srdcovému infarktu alebo mŕtvici. Venózna trombóza, známa aj ako venózna tromboembólia, označuje krvnú zrazeninu v žile. Žily vedú krv do srdca z iných častí tela. Venózna tromboembólia je stav, ktorý zahŕňa hlbokú žilovú trombózu a pľúcnu embóliu.

Ako sa trombóza prejavuje a má aj nejaké varovné príznaky, pri ktorých by mal človek zbystriť pozornosť?

Kým príznaky infarktu alebo mŕtvice sú už všeobecne známe, pri žilových trombózach ľudia často netušia, s akým problémom vlastne majú dočinenia. Medzi najčastejšie príznaky trombózy dolných končatín patria opuch postihnutej končatiny, bolestivosť postihnutej  končatiny, tŕpnutie, mravčenie, brnenie, znížená citlivosť v končatine, zmena teploty končatiny - postihnutá končatina je na dotyk studenšia ako zdravá, zmena farby končatiny, ktorá začína v oblasti prstov a prechádza smerom nahor, v úvode bledosť, neskôr zmodranie (cyanóza).

Aké sú rizikové faktory pri vzniku trombóz?

Ostražitosť treba zvýšiť po pobyte v nemocnici, chirurgickom zákroku, veľkej traume akou je napríklad dopravná nehoda, pád, pri infekcii, zápalovom alebo autoimunitnom ochorení, aktívnej rakovine/chemoterapii, v prípade užívania antikoncepčných tabletiek s obsahom estrogénu a hormonálnej substitučnej liečby, ale rizikovými faktormi sú aj tehotenstvo, obezita, genetické alebo získané poruchy zrážanlivosti, imobilita či dlhé cestovanie, teda viac ako štyri hodiny v lietadle, aute alebo vlaku.

Spomínate dlhé cestovanie, ktoré je časté zvlášť v letnom období, keď mnoho ľudí cestuje na dovolenky. Dá sa povedať, že v lete je prípadov trombóz viac?

Áno, s príchodom leta sa naozaj riziko vzniku trombóz zvyšuje, a to jednak z dôvodu väčšej potreby tekutín, ale tiež kvôli cestovaniu. K žilovej trombóze dolných končatín dochádza počas letu, no omnoho častejšie sa prejavuje približne do týždňa po lete. Samotný let pritom vytvára podmienky evokujúce vznik trombózy. Nedostatok miesta, nemožnosť pohybovať končatinami, ich nútená poloha a spustenie dolu, zmeny barometrického tlaku - to všetko prispieva k jej vzniku. Riziková je aj svalová areflexia počas hlbokého spánku, kedy sa znižuje činnosť svalovej pumpy. Stav sa zhoršuje použitím hypnotík alebo sedatív, v snahe odstrániť strach z letu, najmä v kombinácii s alkoholom. Počas letu sa zo špecifických faktorov uplatňuje aj znížená vlhkosť vzduchu v kabíne, čo vedie k dehydratácii a následnému zahusteniu krvi.

Existuje nejaký spôsob, ako toto riziko minimalizovať?

Základné preventívne opatrenia sú pohyb končatín (zohnutie a vystretie nôh, prejdenie sa vždy, keď je to možné), masáž dolných končatín, ak to dovoľuje situácia, kompresívne pančuchy, pitný režim, hydratácia, nepožívanie sedatív a hypnotík, vynechanie alkoholu, cigariet pred cestou, preventívne podanie heparínu lekárom či preventívne užitie kyseliny acetylsalicylovej (acylpirín, anopyrín, medipirín) pred cestou u disponovaných pacientov. V prípade, že človek už trombózu v minulosti prekonal, prípadne patrí do rizikových skupín, určite by sa mal pred dlhou cestou poradiť so svojím všeobecným lekárom.