O nemocnici

Frekvencia kardiovaskulárnych ochorení sa v populácii zvyšuje s vekom. „Miera prevalencie hypertenzie, kongestívneho zlyhania srdca, ochorenia koronárnych artérií, arytmií, najmä fibrilácie predsiení, ochorenia periférnych artérií, ochorenia chlopní srdca a cievnej mozgovej príhody je približne 40 % u ľudí vo veku 40–59 rokov a 79–86 % u pacientov vo veku nad 80 rokov. Kardiovaskulárne ochorenia sú stále hlavnou príčinou úmrtí ľudí starších ako 65 rokov a sú zodpovedné aj za 82 % všetkých úmrtí u pacientov starších ako 65 rokov,“ hovorí MUDr. Miriam Šatalová.

Čím je pacient starší, tým sa jeho cievy stávajú menej pružnými a rigidnými, čo spôsobí zväčšenie rozdielu medzi systolickým a diastolickým tlakom. „Zhoršuje sa funkcia ľavej komory, predlžuje sa jej plnenie, degeneruje prevodový systém srdca, dochádza ku kalcifikáciám chlopní. V dôsledku týchto funkčných zmien sa kompenzačné odpovede zhoršujú a s pribúdajúcim vekom sa aj oprava poškodenia srdca stáva čoraz nedokonalejšou, čo vedie k jeho dysfunkcii,“ upozorňuje skúsená lekárka.

Medzi najčastejšie príznaky kardiovaskulárnych ochorení patrí sťažené dýchanie, spočiatku pri námahe, neskôr aj v pokoji, progresívna únava, búšenie srdca alebo veľmi pomalý tlkot srdca. Závraty, kolaps a opakované pády tiež môžu signalizovať ochorenie srdca. „Starší ľudia môžu často pociťovať len akýsi diskomfort na hrudníku, ide hlavne o pacientov s diabetom, u ktorých sa ischémia srdcovej cievy nemusí vždy prejaviť bolesťou. Bezpríznakové prejavy alebo ochorenie s diskrétnymi príznakmi sú u seniorov relatívne časté, ale klinické následky tichej príhody sú rovnaké ako pri koronárnej srdcovej príhode s alarmujúcimi príznakmi.“

Spoločnou príčinou kardiovaskulárnych ochorení je ateroskleróza. Ateroskleróza je degeneratívne a zápalové ochorenie ciev, pri ktorom sa v porušenej cievnej stene ukladajú tukové látky, predovšetkým  cholesterol. Pritom dochádza k postupnému zužovaniu alebo dokonca uzáveru postihnutých ciev. „Rozvoj aterosklerózy trvá desiatky rokov a jej počiatočné štádiá je možné preukázať dokonca už u detí. Rizikové faktory ovplyvňujúce vznik aterosklerózy môžeme rozdeliť na neovplyvniteľné, medzi ktoré patrí vek, pohlavie a genetická predispozícia, a ovplyvniteľné, teda životospráva, fajčenie, malá alebo žiadna fyzická aktivita, alkohol, hypertenzia, hyperglykémia, resp. diabetes mellitus, obezita, zvýšené hladiny cholesterolu v krvi a mnohé iné,“ vysvetľuje MUDr. Šatalová.

V prevencii a v liečbe kardiovaskulárnych ochorení hrá hlavnú úlohu odstránenie rizikových faktorov, až na druhom mieste je medikamentózna liečba a invazívne výkony. Ovplyvnením rizikových faktorov môžeme nielen oddialiť vznik kardiovaskulárneho ochorenia, ale taktiež spomaliť jeho progresiu. „Odporúča sa konzumácia rýb aspoň raz týždenne, v strave musí mať dostatočné zastúpenie ovocie, zelenina, hydina, naopak vylúčiť potraviny bohaté na cholesterol a nasýtené mastné kyseliny. Minimálnou fyzickou aktivitou u seniorov je chôdza stredným tempom aspoň po dobu 30 minút väčšinu dní v týždni. Samozrejmosťou je zanechanie fajčenia a obmedzenie alkoholu. Prevencia je veľmi dôležitá, pretože prognóza infarktu myokardu u starších ľudí je spojená so zlou prognózou. Podiel pacientov vo veku nad 70 rokov zomierajúcich do jedného roka po prvom infarkte myokardu je oveľa vyšší ako u pacientov vo veku 40–69 rokov,“ uzatvorila odborníčka.