O nemocnici

Peťo Hric v bánovskej nemocnici pracuje 19 rokov a všetci ho poznajú ako zodpovedného kolegu a skvelého kamaráta. Od začiatku pandémie stál v prvej línii a staral sa o pacientov s koronavírusom. Vo februári 2021 sa ním však sám nakazil. „Aj keď som to trochu čakal, ako asi každý, kto v tom čase prichádzal do kontaktu s pozitívnymi pacientami, napriek tomu ma to zaskočilo. Bola to pre nás veľká neznáma a videli sme, že covid môže mať aj zlý priebeh, takže ma to určite aj trochu vyľakalo, keď mi test ukázal dve čiarky,“ spomína.

Po dvoch týždňoch domácej liečby sa jeho stav zhoršil, rýchla zdravotná pomoc, ktorú mu privolala manželka, ho previezla na infekčné oddelenie trenčianskej nemocnice. Tam bol liečený high-flow ventiláciou, jeho stav sa však zhoršoval, nakoniec ho preložili na oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny a uviedli ho do umelého spánku napojeného na umelú pľúcnu ventiláciu. „Pravdupovediac na to nerád spomínam. Dodnes si pamätám, ako mi prebehlo hlavou, že to nemusím prežiť, že už sa nemusím vrátiť domov k rodine,“ vracia sa k najťažšiemu obdobiu svojho života.

Peťo sa však nevzdal. Bojoval s chorobou a jej následkami, aby sa mohol vrátiť k svojmu životu. V tom čase sa jeho kolegovia z oddelenia jednodňovej zdravotnej starostlivosti obrátili s prosbou o pomoc na NADÁCIU AGEL. Tej sa napokon podarilo Peťa v jeho ceste za zdravím podporiť sumou vyše 5000 eur, určenej práve na finančne náročné rehabilitácie. „Najkrajšie správy sú tie, že vďaka pomoci od NADÁCIE AGEL a príspevku na rehabilitácie sme pomohli k návratu do osobného a pracovného života jednému vzácnemu človeku s veľkým srdcom. Zdravie je to najcennejšie, čo máme a Peter Hric zabojoval a boj o život a zdravie vyhral. Úprimne nás to teší,“ hovorí s dojatím riaditeľka nadácie Mgr. Iveta Chreneková.

Jedenásť mesiacov tvrdej práce, počas ktorých sa učil rozprávať, chodiť, postarať sa o seba, ho stálo veľa odhodlania, ale malo to zmysel. Dnes sa Peťo opäť dokáže s láskou a v plnej sile venovať nielen svojej rodine, ale aj pacientom. „Svoju prácu som mal a vždy budem mať veľmi rád. Hoci sa všetko zmenilo, keď prišla pandémia a ja som ochorel, ani na chvíľu som nezapochyboval, že sa do nemocnice vrátim. Covid som mal dokonca už druhý raz, našťastie už mal len ľahký priebeh. Navždy budem vďačný všetkým, ktorí mi pomohli,“ dodáva so svojím večným úsmevom Peter Hric.