O nemocnici

Podľa štatistík má až tretina seniorov vo veku 65-70 rokov určitý stupeň straty sluchu, vo veku 75 rokov a viac je to asi polovica seniorov. Prečo strata sluchu v takejto veľkej miere postihuje práve seniorov?

V priebehu starnutia dochádza k degeneratívnym zmenám vo vnútornom uchu a pozdĺž nervových dráh vedúcich do mozgu, čo môže ovplyvniť sluch. Tieto zmeny súvisia aj s poškodením tzv. vláskových buniek, ktoré majú kľúčovú úlohu pri prenose zvukového signálu do mozgu. Dlhotrvajúci alebo veľmi intenzívny zvuk môže tieto vláskové bunky úplne zničiť a spôsobiť trvalé poškodenie sluchu, nakoľko tieto bunky neregenerujú ani nedorastajú. Dokonca existuje aj lekársky názov pre stratu sluchu súvisiacu s vekom – presbyakúzia.

Ide teda o dlhodobý proces postupnej straty sluchu?

Áno, k tomuto typu straty sluchu väčšinou dochádza postupne v priebehu mnohých rokov. V závislosti od stupňa sluchového postihnutia potom rozlišujeme nedoslýchavosť, čiastočnú a úplnú stratu sluchu. Zvyčajne postihuje obe uši súčasne, čo je známe ako "obojstranná strata sluchu" a spôsobuje stratu sluchu pri vysokých frekvenciách, čo znamená, že zvuky s vyšším tónom sú ťažšie počuteľné.  V reči to potom vyzerá tak, že niektoré spoluhlásky pacient nepočuje, takže rôzne slová znejú rovnako.

Prichádza o sluch každý starší človek, alebo sa niekto môže dožiť vysokého veku a bude stále počuť rovnako dobre?

Je to veľmi individuálne. Kedy a či vôbec stratíme sluch závisí vo veľkej miere od genetickej predispozície, ale napríklad aj od pôsobenia hluku v priebehu rokov. Milovník strelných zbraní je vystavený oveľa vyššiemu riziku ako napríklad záhradník. Niektoré choroby ovplyvňujú prívod krvi do stredného ucha, k vzniku tohto ochorenia prispievajú napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka či choroby kardiovaskulárneho systému. Ďalej sú za stratu sluchu zodpovedné ototoxické lieky, teda lieky, ktoré môžu poškodiť sluch. Patria medzi ne niektoré antibiotiká, protinádorové lieky a iné. Seniori vo všeobecnosti užívajú viac liekov ako mladší dospelí, takže sa u nich zvyšuje aj pravdepodobnosť poškodenia sluchu liekmi.

Genetiku asi neovplyvníme, ale ak minimalizujeme ostatné zo spomenutých faktorov, dokážeme si tak sluch ochrániť?

Tak ako v prevencii mnohých ďalších chorôb, dôležitá je zdravá a vyvážená strava s množstvom antioxidantov, vylúčenie toxínov z jedla, obmedzenie užívania ototoxických liekov, pravidelné cvičenie, vyhýbanie sa hluku a v prípade, že sa to nedá, používať ochranné slúchadlá.  Ako som však spomínala, presbyakúzia nastáva postupne a mnohí ľudia si spočiatku ani neuvedomujú, že majú problémy so sluchom. Výskumy naznačujú, že neliečená strata sluchu u starších ľudí zvyšuje riziko rozvoja demencie, Alzheimerovej choroby či depresie.

Hovoríte, že stratu sluchu si ľudia spočiatku neuvedomujú. Ako je to možné?

Prvé príznaky totiž pacient aj jeho okolie často vnímajú ako súčasť starnutia. V praxi to vyzerá tak, že si seniori púšťajú televíziu hlasnejšie, alebo majú problém nám porozumieť, ak je v pozadí hluk. Pacientovi sa zdá, že iní ľudia nezreteľne hovoria, mrmlú. Inými slovami, počujú, ale nerozumejú. Niektoré zvuky sa im môžu zdať príliš hlasné, majú problém zachytiť vyššie zvuky, ako je zvonenie telefónu alebo štebot vtákov, mužské hlasy sú kvôli hrúbke ľahšie pochopiteľné ako ženské a detské. Príznakom taktiež je, že pociťujú zvonenie, bzučanie alebo syčanie v jednom alebo oboch ušiach, známe tiež ako tinitus, ktorý ale nezmizne.

Musí to byť ťažké nielen pre samotného seniora, ale komunikácia s ním je určite náročná aj pre rodinu a vás, lekárov...

Strata sluchu určite ovplyvňuje nielen samotného seniora, ale aj jeho okolie. Už len spomínané púšťanie televízie alebo rádia hlasnejšie môže byť rušivé nielen príbuzných, ale aj susedov. Pri komunikácii so seniorom sa treba obrniť trpezlivosťou, pretože treba často opakovať otázku či pokyny. Niekedy už samotný senior rezignuje a aj napriek tomu, že nepočuje, tvári sa, že pochopil, čo od neho chceme, čo môže viesť k ďalším nedorozumeniam. Pri vyšetrovaní pacienta so slabším sluchom musí byť aj lekár veľmi trpezlivý. Snažíme sa hovoriť hlasnejšie, do zdravšieho ucha, výrazne artikulovať, hovoriť krátke vety, otázky opakovať, prípadne posunkami naznačiť, čo chceme. Niekedy sa s nepočujúcimi pacientmi dorozumievam aj písomne – píšem im otázky alebo pokyny na papier.

A na záver, dá sa so stratou sluchu niečo robiť? Existuje cesta späť?

Stratu sluchu možno liečiť medikamentózne, operačne, prípadne korekciou sluchovej vady načúvacími aparátmi. Pri ťažkej strate sluchu môžu byť indikované kochleárne implantáty. Všetko závisí od miery a spôsobu poškodenia sluchu. Určite by som však odporúčala tento problém nezjednodušovať a nebrať ho ako prirodzenú súčasť starnutia, pretože negatívne ovplyvňuje nielen zdravotnú, ale aj sociálnu stránku života pacienta.