O nemocnici

Chodidlo má tisícky nervových zakončení, ktoré takpovediac komunikujú s orgánmi a systémami v ľudskom tele. „Keď chodíme naboso, aktivujeme mnohé nervové zakončenia na našich nohách, čím sa uvoľňuje neurologické napätie a znižuje hladina stresu. Kontakt chodidla s nerovným povrchom pomáha zlepšovať krvný obeh, znižuje zápal, tlmí bolesť, ale v neposlednom rade pomáha zvýšiť silu a flexibitu svalov a väzov chodidla. Tým sa zlepšujú prirodzené funkcie zdravého chodidla, keďže bez primeranej sily v chodidle dochádza k zlej mechanike chôdze, a to následne zvyšuje riziko rôznych zranení,“ vysvetľuje vedúca fyzioterapeutka Nemocnice AGEL Bánovce Libuša Klamárová.

Odborníci odporúčajú chodiť naboso po nerovných povrchoch, akými sú piesok či tráva. Na verejných priestranstvách si však treba dávať pozor, aby sa na zemi nenachádzali ostrejšie nečistoty, ktoré by mohli nohy poraniť. „Niektoré obce či organizácie zriaďujú pocitové chodníky, na ktorých sa striedajú rôzne povrchy, napríklad drevo, kameň, piesok, tráva či korkové štuple. Chôdzou po tomto chodníku sa vymasírujú plôšky nôh, čím sa zlepší nielen nervový systém, ale aj psychické zdravie. Obuť sa však určite treba pred chôdzou po betóne, asfalte, dlažbe či parketách, teda povrchoch, ktoré sú tvrdé a rovné, aby zbytočne nezaťažovali kĺby,“ upozorňuje fyzioterapeutka.

Začať s chôdzou naboso sa odporúča predovšetkým deťom a mladším ľuďom, ktorých chodidlo je ohybné a dokáže sa jednoducho prispôsobiť. Naopak, opatrní by mali byť starší ľudia, ktorí sú zvyknutí na pevnú obuv a sú náchylnejší na poškodenia kĺbov. Z dôvodu rizika vzniku infekcie nie je vhodné chodiť naboso ani v prípade, že máte na chodidlách rany, pľuzgiere či odreniny a úplne by sa jej mali vyvarovať diabetici. „Ak by sa poranila diabetická noha, ťažko by sa hojila a u tejto skupiny ľudí je tiež vysoké riziko rôznych komplikácii,“ uzatvára skúsená fyzioterapeutka.