O nemocnici

Sepsu ľudia väčšinou poznajú pod názvom otrava krvi. Ako k nej dochádza, ako vzniká?

Sepsa nevzniká sama od seba, je to reakcia organizmu na infekciu. Každý z nás sa stretáva s baktériami, s ktorými si jeho telo dokáže poradiť, v liečbe bakteriálnych infekcií majú, samozrejme, dôležitú úlohu aj antibiotiká. V prípade, že je organizmus oslabený, sa však baktérie napriek liečbe môžu dostať do krvného obehu, odkiaľ sa rozšíria do tela. Imunitný systém pri boji s infekciou vylučuje veľké množstvo obranných látok, čo spôsobuje rozsiahly zápal, zmeny vnútorného prostredia a zlyhávanie orgánov.

Hrozí takýto priebeh infekcie každému, alebo sú na sepsu náchylné len konkrétne skupiny ľudí?

Za určitých okolností sepsa ohrozuje každého, možno však povedať, že vysoké riziko jej vzniku je u ľudí s oslabenou imunitou, u pacientov po operáciách, nehodách či ťažkých poraneniach, u osôb, ktoré trpia chronickými chorobami – napríklad cukrovkou, rakovinou, ochoreniami pľúc a obličiek, ďalej u seniorov nad 65 rokov a u malých detí.

Stretávate sa so sepsou aj u seniorov na oddelení dlhodobo chorých? Čo ju najčastejšie spôsobuje?

Žiaľ, áno. Hospitalizovaní seniori sú obzvlášť rizikoví hneď z viacerých dôvodov. Prvým je multimorbidita, teda to, že trpia viacerými chronickými ochoreniami. Táto skutočnosť má sama o sebe veľký vplyv na ich organizmus, k tomu sa však často pridáva znížená imunita, infekcie kože a mäkkých tkanív, dekubity, infekcie močového traktu a tráviace ťažkosti, ktorými pacienti v seniorskom veku trpia, prípadne venózne vstupy a katétre. Všetky tieto okolnosti môžu byť nielen vstupnou bránou pre baktérie, ale odrážajú sa aj na celkovej sile organizmu.

Je jednoduché sepsu diagnostikovať? Ako sa najčastejšie prejavuje?

Diagnostikovať sepsu je pomerne náročné. Medzi príznakmi často dominuje horúčka, ale môže sa stať, že laboratórne výsledky veľa nenapovedia. Nie každá prítomnosť baktérie v krvi znamená sepsu, pacient musí spĺňať viaceré kritériá diagnózy, preto je dôležité s ním pracovať komplexne a zamerať sa aj na ostatné príznaky. Spomenúť môžeme rýchlu srdcovú frekvenciu, teda tep, zrýchlené dýchanie, zníženie krvného tlaku, v ťažších prípadoch poruchy močenia, dezorientáciu, zmätenosť, bledú a studenú kožu, bolesti brucha alebo únavu.

Čo sa deje ďalej, ak máte u pacienta podozrenie na sepsu?

Ako prvé je nutné bezodkladne nasadiť antibiotiká, podľa stavu buď širokospektrálne, alebo vhodné pre konkrétny patogén. Okrem toho je, samozrejme, potrebné riešiť aj sprievodné príznaky, podávajú sa lieky, ktorými upravujeme krvný tlak, kortikosteroidy, inzulín na udržiavanie hladiny cukru, lieky proti bolesti, lieky pôsobiace na imunitný systém.

Sepsa je podľa všetkého veľmi zákerné ochorenie, dá sa jej vôbec vyvarovať?

Na túto otázku je ťažké odpovedať. Je veľmi dôležité, obzvlášť u hospitalizovaných pacientov, dodržiavať prísne zásady hygienicko-epidemiologického režimu počnúc hygienou rúk, až po pravidelnú výmenu močových a venóznych katétrov, ošetrovanie dekubitov a dezinfekciu rán. V neposlednom rade treba spomenúť aj očkovanie proti niektorým baktériám, akými sú napríklad pneumokoky. Hoci riziko vzniku sepsy ovplyvňuje veľké množstvo faktorov, spomenutými opatreniami ho dokážeme výrazne znížiť.