O nemocnici

26.3.2026

V čase, keď sa medicína často sústreďuje najmä na výkon, rýchlosť a výsledok v podobe vyliečenia, prichádza z bánovskej nemocnice iniciatíva, ktorá vracia do centra pozornosti človeka ako takého. Pod odborným patronátom MUDr. Andrey Škripekovej, PhD. tu vznikol prvý podporný a paliatívny konziliárny tím vo všeobecnej nemocnici na Slovensku.

Nemocnica AGEL Bánovce nad Bebravou posúva slovenské zdravotníctvo o krok bližšie k ľudskejšej medicíne. Pod odborným patronátom MUDr. Andrey Škripekovej, PhD., vznikol v nemocnici prvý podporný a paliatívny konziliárny tím vo všeobecnej nemocnici na Slovensku. Tím, ktorý zastrešujú lekár MUDr. Jozef Košč a sestra Mgr. Daniela Haincová, prináša pacientom s vážnymi ochoreniami nový rozmer starostlivosti zameraný na kvalitu života, dôstojnosť a rešpekt. „V modernej medicíne upriamujeme celú pozornosť hlavne na ochorenie pacienta. Všetka snaha často smeruje len k jednému, k vyliečeniu. Čo však vtedy, keď vieme, že ochorenie nevyliečime?“ pýta sa MUDr. Jozef Košč a zároveň ponúka odpoveď, ktorá vystihuje filozofiu celého tímu: „Keď už ochorenie nevieme poraziť, neznamená to, že sa vzdávame života. Práve naopak. Práve vtedy je to hlavne o živote. O tom, aby zostávajúci život bol čo najlepší.“ Podľa jeho slov sa práve v tejto fáze starostlivosť mení z boja na sprevádzanie, z výkonu na vzťah a z algoritmov na skutočný rozhovor. „To všetko sa nezačína predpísaním receptu. Začína sa to pacientom, načúvaním a rešpektovaním, pretože on je tým najväčším expertom na svoj život,“ dopĺňa.

Práve čas a pozornosť sú hodnotami, ktoré paliatívny tím do zdravotníckeho systému prináša. „Snažíme sa porozumieť tomu, ako človek vníma svoje ochorenie, čo ho ťaží, o čo prichádza, na čom mu v živote záleží a kto sú ľudia, bez ktorých si svoj život ani jeho koniec nedokáže predstaviť,“ približuje Košč. Takýto prístup si vyžaduje viac než len medicínske vedomosti. Vyžaduje schopnosť byť prítomný. „Na toto všetko je potrebný čas, ktorý v bežnej klinickej praxi často nie je. Mňa ako mladého lekára to veľmi skľučovalo. A práve paliatívna medicína tento čas vytvára,“ priznáva. Podporný a paliatívny konziliárny tím funguje formou konzílií naprieč oddeleniami, čo znamená, že vstupuje do starostlivosti o pacienta priamo na lôžku a spolupracuje s ošetrujúcim tímom aj rodinou. „Sme tu pre pacienta, pre jeho blízkych, ale aj pre zdravotníkov. Paliatívna starostlivosť je spolupráca,“ dodáva.

Silný ľudský rozmer vníma vo svojej práci aj sestra Mgr. Daniela Haincová, ktorá má za sebou viac ako tridsať rokov praxe v intenzívnej a urgentnej medicíne. „Moje stretnutie s paliatívnou starostlivosťou nebolo plánované. Väčšinu môjho profesijného života som pracovala tam, kde je úspech definovaný záchranou života - rýchlo, bez zbytočných slov, s kontrolou emócií. A je to úplne v poriadku,“ hovorí otvorene. Postupom času však prišla zmena, ktorá bola skôr vnútorným dozretím než rozhodnutím. „Na paliatívu som musela dozrieť. Nielen odborne, ale aj ľudsky. A vlastne si ma našla,“ priznáva. Dnes opisuje svoju prácu úplne inak: „Som to ja pre pacienta, človeka. Tu a teraz. Som s jeho dovolením chvíľu súčasťou jeho príbehu a príbehu jeho najbližších.“ Rozhovor sa stal základom jej práce. „Rozprávame sa o témach, ktoré sa bojíme otvárať, lebo sú boľavé. Niekedy len pomaly otvárame dvere, ktoré boli dlho zatvorené,“ opisuje s pokorou. Cieľom pritom nie je len zmierniť utrpenie, ale priniesť do života pacienta aj zmysel a blízkosť. „Premýšľame spolu, ako vniesť viac života do posledných dní. Dôstojne, bez strachu, bez bolesti, v kruhu svojich blízkych. Paliatíva mi ukazuje, že je vlastne krásna. Je o chvíľach, ktoré dávajú zmysel, o spolupatričnosti, o rešpekte a o želaniach,“ dodáva.

Vznik tímu má význam aj v širšom kontexte slovenského zdravotníctva. Podľa MUDr. Andrey Škripekovej, PhD. ide o dôležitý signál, že paliatívna starostlivosť si nachádza svoje miesto aj mimo veľkých špecializovaných centier. „Vznik paliatívneho tímu v tejto nemocnici pre mňa neznamená len ďalší organizačný krok. Je to dôkaz, že kvalitná medicína sa nekončí v momente, keď už nie je možné pacienta vyliečiť,“ zdôrazňuje. Ako dodáva, na Slovensku sa síce pripravujú systémové kroky na podporu paliatívnych tímov, no o to cennejšie je, keď takáto iniciatíva vzniká prirodzene. „Tento tím nevznikol preto, že to vyžaduje projekt. Vznikol preto, že existuje vnútorná potreba, zo skúseností s pacientmi, zo záujmu lekárov a z podpory vedenia nemocnice,“ vysvetľuje.

Nemocnice so zameraním na následnú a dlhodobú starostlivosť sú podľa nej prirodzeným prostredím pre rozvoj paliatívnej medicíny. „Stretávame sa tu s pacientmi vo vyššom veku, s pokročilými ochoreniami, s krehkosťou a často aj s limitovanými možnosťami ďalšej liečby. Paliatívny prístup má v takomto prostredí zásadný význam, pretože pomáha lepšie nastavovať liečebné ciele, znižovať utrpenie pacientov a zároveň umožňuje efektívnejšie využívanie zdravotníckych kapacít,“ približuje. Zároveň zdôrazňuje, že paliatívny tím neznamená rezignáciu, ale vyššiu mieru profesionality. „Umožňuje rozhodovať sa vedome, s ohľadom na prognózu, želania pacienta a reálne možnosti medicíny. Znamená viac komunikácie, viac spolupráce a viac podpory pre pacientov aj ich rodiny,“ dodáva.

Vznik prvého paliatívneho konziliárneho tímu vo všeobecnej nemocnici na Slovensku tak podľa odborníkov predstavuje dôležitý míľnik. „Ukazuje, že rozvoj paliatívnej medicíny nemusí prichádzať iba z veľkých univerzitných pracovísk alebo z legislatívnych projektov. Môže vyrastať aj z nemocníc, ktoré majú blízko k pacientovi a k realite každodennej praxe,“ uzatvára Škripeková. Nemocnica AGEL Bánovce nad Bebravou týmto krokom potvrdzuje, že moderná medicína nie je len o liečbe choroby, ale aj o úcte k človeku, jeho hodnotám a životnému príbehu až do poslednej chvíle.