O nemocnici

27.3.2026

Prechod na letný čas, ktorý Slovensko čaká už najbližšiu nedeľu, predstavuje pre ľudský organizmus viac než len posunutie ručičiek na hodinách. Odborníci upozorňujú, že aj jediná „stratená“ hodina môže narušiť biologické rytmy, ovplyvniť spánok, náladu aj celkové zdravie. Najvýraznejšie dopady pritom pociťujú seniori a pacienti s chronickými ochoreniami.

Zmena času zasahuje do prirodzeného cirkadiánneho rytmu, vnútorných biologických hodín, ktoré riadia spánok, bdenie či hormonálnu rovnováhu. Pri prechode na letný čas dochádza k jeho narušeniu, čo môže viesť k únave, podráždenosti či zníženej koncentrácii. Odborné poznatky hovoria, že telo si na nový režim zvyká niekoľko dní, u niektorých ľudí aj celý týždeň. „Posun o hodinu dopredu znamená aj menej spánku a neskorší nástup produkcie melatonínu hormónu, ktorý riadi zaspávanie. Výsledkom je, že človek večer ťažšie zaspáva a ráno vstáva unavenejší,“ vysvetľuje riaditeľka Nemocnice AGEL Bánovce a primárka oddelenia dlhodobo chorých PhDr. MUDr. Mina Bobocká, MBA, MPH. Zmena času však neovplyvňuje len spánok. Môže narušiť aj hormonálnu rovnováhu, trávenie či telesnú teplotu. V prvých dňoch sa častejšie objavujú výkyvy nálad, nižšia výkonnosť, ale aj zvýšená miera stresu. V niektorých prípadoch sa spája aj s oslabením imunity či zhoršením psychickej pohody. 

Skúsená lekárka upozorňuje, že hoci ide o každoročnú zmenu, organizmus ju nevníma automaticky. „Ľudské telo funguje na presne nastavených biologických hodinách. Náhle posunutie času znamená pre organizmus stres, ktorý sa môže prejaviť únavou, nesústredenosťou, ale aj zhoršením chronických ťažkostí.“ Osobitnú skupinu tvoria seniori, ktorých organizmus sa na zmeny prispôsobuje pomalšie. Často už trpia poruchami spánku alebo chronickými ochoreniami, ktoré môže narušený biorytmus ešte zhoršiť. „U starších pacientov pozorujeme po zmene času častejšie problémy so spánkom, dezorientáciu či zhoršenie celkového psychického stavu. Aj malá zmena denného režimu môže narušiť ich stabilitu,“ približuje Bobocká. Podľa nej je dôležité venovať seniorom v tomto období zvýšenú pozornosť. „Odporúčame zachovať pravidelný denný režim, dbať na dostatok denného svetla a pohybu, ale aj na kvalitný spánok. Pomôcť môže aj postupné posúvanie režimu ešte pred samotnou zmenou času.“ Odborníci zároveň upozorňujú, že medzi najohrozenejšie skupiny patria okrem seniorov aj ľudia s chronickými ochoreniami či poruchami spánku. Práve u nich môže mať zmena času výraznejší dopad na zdravie aj celkovú kvalitu života.

Lekári odporúčajú pripraviť sa na zmenu času vopred, napríklad postupným posúvaním času zaspávania o 10 až 15 minút, obmedzením kofeínu či večerného používania elektroniky. Dôležitý je aj pobyt na dennom svetle, ktorý pomáha nastaviť biologické hodiny. „Zmena času je krátkodobá záťaž, ktorú však môžeme zvládnuť správnymi návykmi. Kľúčové je počúvať svoje telo a dopriať mu dostatok oddychu. Hoci ide o pravidelný jav, ktorý sa opakuje každý rok, jeho dopady by sme nemali podceňovať,“ dodáva primárka Bobocká.